O tejto možnosti vycestovať a pôsobiť ako dobrovoľníčka som sa dozvedela od môjho osobného asistenta, ktorý sa zúčastnil na školení KERIC-u. Mala som obavy z rôznych vecí, (lietadlo, prijatie zo strany ostatných dobrovoľníkov, z mojej angličtiny). Možno si niekto pomyslí, čoho sa bála, veď to nie nič zvláštne. No pre mňa to bola veľká výzva a bála som sa, či v nej obstojím. Keďže som na invalidnom vozíku, veľmi som premýšľala nad tým, mám to skúsiť, nemám. No nakoniec a našťastie vo mne zvíťazila túžba spoznať nových ľudí, kultúry, naučiť sa niečo nové, zlepšiť si jazyk a pod.

 

Zapájali ma do každodenných činností (varenie, umývanie riadu...).

V rámci projektu som mala možnosť zúčastniť sa na týždennom tréningu v Bruseli, ktorý bol zameraný na spoluprácu v tíme, výroba projektu a následné prezentovanie.

Jediné, čo sa mi nepáčilo, že sme málo času trávili s deťmi, ale nemohli sme to nejako ovplyvniť. V centre kde som pracovala, boli všetci ku mne milí, nápomocní, dovolili mi  rozvíjať moju „kreativitu“. Dokonca deti sa zaujímali o to, prečo som na vozíku, chceli ma tlačiť.  Keďže sa rada učím jazyky, padlo mi veľmi vhod, že som pochytila aj základy z holandčiny.

No ale kto mohol vedieť že bude tak super?.. Poviem vám, že sa mi ťažko odchádzalo, nikdy by som neverila, že za taký krátky čas vám môžu niektorí ľudia prirásť k srdcu. Akoby ste ich poznali už dlho predtým.

Skvelá skúsenosť, vytvoríte si priateľstvá, ktoré možno vydržia  na celý život, naučíte sa nové veci, spoznáte nových ľudí. A nezabudnite: SPOMIENKY A ZÁŽITKY VÁM NIKTO NIKDY NEZOBERIE!!!

Na záver by som sa chcela poďakovať celému KERIC-U, môjmu asistentovi, DON BOSCO RIJSWIJK a programu Mládež v akcii, ktorý môj projekt finančne podporil a bez ktorých by to nebolo možné. ĎAKUJEM!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!