Prečo to nevidíme?

Pavol Struhár upozorňuje, že dvaja učitelia z tej istej školy, ktorí učia tie isté deti, niekedy hodnotia situáciu úplne odlišne, napríklad dvojkou a osmičkou. Veľa závisí od toho, ako citlivo vnímame signály. Hlavný problém je však inde. Radikalizácia nie je ako žuvačka v ústach alebo energetický nápoj na lavici. Dlho sa deje pod povrchom a na povrch sa dostane často až vtedy, keď má tragické následky.

Proces radikalizácie podľa jeho skúseností trvá tri až päť rokov. Nie je to niečo, čo sa stane cez jedny prázdniny.

Čísla, ktoré stoja za pozornosť

Zo skúseností lektora z workshopov vyplývajú tri vekové hranice:

• okolo 11 rokov sa deti bežne stretávajú s nenávistným a extrémistickým obsahom (svastiky, zľahčovanie holokaustu, nenávisť voči Rómom, Židom, migrantom či LGBT ľuďom),
• od 13 rokov sú na Slovensku zaznamenané prípady, keď si deti takéto názory už osvojujú, nielen ich vidia,
• v 15 rokoch môže byť žiak, ktorý prichádza na strednú školu, v pokročilom štádiu radikalizácie.

Deti mu bežne hovoria, že na sociálnych sieťach trávia štyri až päť hodín denne. Zodpovedá tomu aj výskum Úradu komisára pre deti: takmer polovica siedmakov trávi na sociálnych sieťach viac než štyri hodiny denne. Rodičia pritom podľa výskumu, ktorý lektor citoval, odhadujú približne tri hodiny.

Dôležitý detail: väčšina detí by chcela byť na sieťach menej. Len nevedia, ako na to. Platformy sú navrhnuté tak, aby ich udržali čo najdlhšie. Za túto závislosť preto nemôžu len samotné deti, ale najmä svet, v ktorom žijú.

Keď sa Pavol Struhár pýta trinásťročných, kto je Charlie Kirk, pozná ho asi dve tretiny triedy. Medzi dospelými na prednáške ho poznalo len zopár ľudí. Mnohé deti žijú v prevažne americkom informačnom svete. Jeden žiak bol úprimne prekvapený, keď sa dozvedel, že za hajlovanie by na Slovensku riešila polícia. Obsah, ktorý pozerá, mu to predstavoval ako bežný prejav slobody slova.

Veľkou témou sú influenceri, ktorí chlapcom ponúkajú názory, ktorých súčasťou je aj pohŕdanie ženami. Symbolom je Andrew Tate, ktorý čelí obvineniam z obchodovania s ľuďmi. Mená sa striedajú, model zostáva rovnaký. Pozitívnu časť (šport, disciplína, „rob niečo so sebou“) sprevádza obraz žien ako menejcenných. Chlapci, ktorí takýto obsah počúvajú hodiny, si podľa lektora postupne upravujú aj vlastné názory.

Časť obsahu prichádza v podobe „humoru“. Nacistický pochod Erika slúži na TikToku ako hudobný podklad bežných videí. Podľa lektora ho veľa žiakov pozná. Rozdiel oproti trendom ako „six seven“, za ktorými nie je nič, je v tom, čo nesie v pozadí. Aj keď ho dieťa berie ako vtip, znecitlivuje sa voči tomu, čo symbolizuje. Keď si ho žiaci pustili v autobuse cestou do múzea holokaustu, už nešlo o nevinný vtip.

Ako sa radikalizácia môže prejavovať

Žiadny z nasledovných znakov sám o sebe neznamená, že je dieťa radikalizované. Je to však signál, že treba zbystriť pozornosť.

Vyhranené názory a neochota overovať si informácie. Na workshope dostali žiaci úlohu: sú primátormi mesta, kam prišli migranti, a v novinách vyjde správa, že deti migrantov napadli dôchodkyňu. Niektorí hneď navrhli migrantov vyhnať. Nenapadlo ich overiť si, či sa útok vôbec stal. Rovnako reagovali aj v neutrálnej scénke o vzťahoch: chlapec sa rozišiel s dievčaťom, len čo mu rival povedal, že ho podvádza. Dievča z inej skupiny hneď povedalo, že by si to najprv overilo. Práve schopnosť spochybniť informáciu, ktorá zapadá do toho, čo si už myslíme, je kľúčová.

Hrubší slovník a dehumanizácia. Rozprávanie o ľuďoch ako o skupine, ktorú treba „prevychovať“, „poslať do tábora“ alebo „vyhnať“. Posmešné nálepky pre spolužiačky, ktoré s takými názormi nesúhlasia. Horšia atmosféra v triede.

Ticho. Radikalizovaný žiak nemusí byť ten najhlasnejší. Môže mlčať zámerne, aby nebol podozrivý. Autoritu učiteľa už neuznáva, a tak nevidí dôvod s ním diskutovať.

Témy neprimerané veku a prehnaný odpor alebo obdiv voči politikom.

Záujem o násilie aj bez ideológie. Toto je podľa lektora nový a nebezpečný trend: fascinácia školskými útokmi, zbraňami a hromadným násilím u detí, ktoré nemusia mať žiadny ucelený svetonázor, sú však frustrované a nahnevané.

Pozor na mýtus, že „nám sa to nestane, máme šikovné deti“. Lektor opísal triedu nadaných deviatakov, kde práve dvaja najaktívnejší a najinteligentnejší chlapci mali radikálne názory. Boli prirodzenými lídrami a ostatných dokázali strhnúť. Anonymná spätná väzba ukázala, že celý workshop hodnotili ako „stratu času“, zatiaľ čo zvyšok triedy bol spokojný. Najrizikovejší tak nemusia byť tí, čo vykrikujú zo zadnej lavice.

Symboly: rozhoduje kontext

Bežné gesto môže mať v určitom kontexte extrémistický význam. Príkladom je gesto OK, ktoré časť pravicových extrémistov používa ako symbol „bielej sily“. To isté gesto však ukazuje basketbalista po trojke aj potápač pod vodou. Jedno gesto alebo kresba nie je diagnóza. Lektor opísal aj prípad žiaka, ktorý kreslil hákové kríže. Ukázalo sa, že nebol radikalizovaný, bol vylúčený z kolektívu a snažil sa upútať pozornosť.

Keď niečomu nerozumiete, lektor odporúča dve veci. Opýtajte sa niekoho z mladých, komu dôverujete, že vám povie pravdu. A pre prvú orientáciu vám pomôže aj ChatGPT alebo iný nástroj umelej inteligencie. Treba však počítať s tým, že sa môže mýliť.

Čo môžu robiť učitelia

Odpovedajte na otázky skôr, ako na ne odpovie niekto iný. Keď sa piatak pýta na Hitlera, je to príležitosť, nie problém. Deti na základnej škole potrebujú jasné skratky: kto hajluje, podporuje vraždenie. Ak ich otázku odbijeme, odpoveď si nájdu na sociálnych sieťach, kde ich niekto presvedčí, že holokaust bol vymyslený. Kým sa žiak pýta nás, stále nám dôveruje.

Hovorte s deťmi pravidelne. Ranné kruhy, triednické hodiny, priestor, aby žiaci sami otvárali témy. Takto sa dozviete, čo ich zamestnáva. Problémy sa môžu riešiť naživo, nie v skupinových četoch.

Používajte nástroje, ktoré odhalia postoje. Hranie rolí (napr. „si starosta“), eseje na tému „ako vyzerá ideálna spoločnosť“, u mladších kresby. Ak vám žiak dôveruje, môžete sa s ním pozrieť aj na to, aké videá mu ponúka algoritmus v mobile. To je dobrý obraz toho, čo pozerá každý deň.

Monitorujte, nepanikárte. Keď vás niečo znepokojí, nemusíte volať políciu. „Urobte si bodku“ a sledujte, či sa správanie a názory žiaka v priebehu týždňov menia. Zapojte kolegov, napríklad požiadajte kolegyňu z občianskej náuky, aby v triede otvorila súvisiacu tému.

Postupujte podľa závažnosti. Lektor pri ilustrácii použil semafór: záujem o citlivú tému (zelená), agresívnejšie názory (oranžová), plánovanie (červená) a priame ohrozenie, napríklad zbraň v škole alebo vyhrážky (čierna). Postup zvyčajne vedie cez podporný tím alebo školského psychológa, potom CPP. Pri viacerých varovných signáloch alebo hrozbe násilia je namieste konzultácia s políciou. Psychologickú pomoc a intervencie v triedach ponúka aj organizácia IPčko.

Otvorenou otázkou zostáva, čo môže škola urobiť, keď má podozrenie na zbraň v skrinke žiaka. Na stretnutí sa ukázalo, že aj medzi odborníkmi zaznievajú rôzne odpovede. Lektor spomenul pripravovaný integrovaný systém ochrany pred radikalizáciou, ktorý by mal školám dať jasné usmernenia. Dovtedy odporúčame postup konzultovať so zriaďovateľom.

Počítajte s limitmi jednorazových prednášok. Lektor to povedal otvorene: hodina a pol workshopu pomôže upevniť postoje u detí, ktoré sú otvorené. Žiaka, ktorý už má „svoj svet“, však jedna prednáška nezmení. Tam pomôže len dlhodobý vzťah a dôvera.

Zákaz sietí nestačí

Vláda 26. augusta 2026 schválila návrh, ktorý zavádza vekovú hranicu 16 rokov na vytvorenie a používanie účtu na sociálnej sieti; nejde ešte o platný zákon, návrh musí schváliť Národná rada a účinnosť sa predpokladá od roku 2027. [zdroj: SITA]

Pavol Struhár zdôrazňuje, že samotný zákaz nič nevyrieši. Deti podľa jeho malých prieskumov chodia na sociálne siete najmä z nudy. Keď majú krúžky a aktivity, na scrollovanie nemajú čas. Ak im siete zakážeme a neponúkneme nič iné, nájdu si iné, možno ešte menej kontrolovateľné spôsoby, ako tráviť čas.

Druhou stránkou je skúsenosť. Jeden pätnásťročný chlapec lektorovi povedal, že zo Židov má „zlý pocit“, hoci žiadneho nikdy nestretol. Jeho názor vytvoril výlučne obsah na sociálnych sieťach. Osobný kontakt s ľuďmi z iných krajín a kultúr nie je všeliek. Je však jedným z faktorov, ktoré predsudkom vytvoreným na obrazovke najlepšie odolávajú. Aj preto sú pre nás dôležité dobrovoľníctvo, medzinárodné výmeny a dobrovoľníci z rôznych krajín v triedach na Kysuciach.

Zdroje na ďalšie štúdium

• publikácia k radikalizácii mladých ľudí od autorského kolektívu s Pavlom Struhárom (voľne na stiahnutie)
• IPčko: psychologická pomoc a intervencie v školách
• Digitálna inteligencia: workshopy pre školy
• podcast Digitálni rodičia

Metodiky a projekt Nie je to len hra

Ak s mladými ľuďmi pracujete, v sekcii Na stiahnutie nájdete metodiky KERICu, ktoré môžete využiť na triednických hodinách aj pri práci so skupinou.

Stiahnuť metodiky

Prevencii radikalizácie sa venujeme aj v projekte Erasmus+ Nie je to len hra (Not just a game). Projekt spája športových trénerov, pracovníkov s mládežou a mladých ľudí zo zraniteľného prostredia s cieľom predchádzať radikalizácii a podporovať demokratické hodnoty, inklúziu a bezpečnosť v Európe. Využíva šport ako silný nástroj na budovanie spolupatričnosti, kritického myslenia a odolnosti voči extrémistickým ideológiám. Pozrite si web projektu a sledujte, čo v ňom vzniká.

Web projektu Nie je to len hra