Aby sme ich mohli čo najlepšie pripraviť, napísali sme projekt STEPS TOWARDS CHANGE – NEXT STEP ( krok k zmene – ďalšia časť), ktorého cieľom je vycestovať do krajiny, kde v budúcnosti budeme vysielať mladých ľudí, navštíviť organizáciu, ktorá sa o nich bude starať, pokúsiť sa čo najviac spoznať krajinu a natočiť o nich video. Prvou navštívenou krajinou bola:

KOSTARIKA

Hneď na začiatku januára sme sa zo zasneženého Slovenska vydali lietadlom z Viedne, cez Madrid až do San José – hlavného mesta Kostariky. Je to malá krajina v Strednej Amerike. Rozlohou aj počtom obyvateľov je podobná Slovensku. V čom je úplne iná je počasie. Keďže je v tropickej oblasti, je tam iba suché a daždivé obdobie. My sme do Kostariky prileteli počas suchého obdobia a to znamená, že každý deň bolo okolo príjemných 28 až 30 stupňov, slnečno, obloha bez obláčka. Prekvapila nás dĺžka dňa, večer sa už okolo pol siedmej stmievalo a ráno slnko vychádzalo tiež okolo šiestej.

Už na letisku nás privítal Isaac, predstaviteľ organizácie ACI, ktorá sa už 40 rokov venuje hosťovaniu dobrovoľníkov z celého sveta. Najskôr sme sa zoznámili s organizáciou a jej činnosťou, a potom s hlavným mestom. Žije typickým latinsko-americkým ruchom. Je to asi 1,5 miliónové mesto s ulicami zorganizovanými v pravidelnej mriežke, zo severu na juh sú AVENUE a zo západu na juh CALLE. Čo je kuriozitou, že v San José neexistujú mená ulíc a poštová adresa sa píše napr. hotel pri Univerzite alebo adresa organizácie je 200 m od MacDonaldu.

Taktiež je tu zaujímavá mestská doprava. Fungujú tu autobusy, na autobusových zastávkach nie je napísané, kde autobus ide. Ako turista, nemáte šancu pochopiť systém bez pomoci domácich. V autobuse sa platí priamo do kasičky. Vhodíte mince a môžete cestovať.

Kostarika je krajina plná prírody a Kostaričania sú na svoju prírodu právom hrdí. Krajina je dlhá a úzka, na východe je obmývaná Karibikom, na západe Pacifikom. Medzi plážami sú hory, ktoré dosahujú výšky až 3000 m. V strede sa nachádza centrálne údolie, kde sú štyri najdôležitejšie mestá a v nich žije 80% obyvateľov.  Cestovať po Kostarike sa dá diaľkovými autobusmi, ktoré sú pohodlné, cesta je pomalá, pretože sa krúti horami, ale keďže sa z okna pozeráte na fascinujúcu tropickú, zelenú a veľmi rôznorodú krajinu, vôbec vám to nevadí. Kostaričania sa právom chvália svojou prírodou. Ich krajina zaberá 0,05% rozlohy Zeme, ale nájdete tu 2% zo všetkých rastlinných a živočíšnych druhov, ktoré žijú na Zemi. Kostarika bola prvou krajinou na svete, kde zakázali lov zvierat ako šport, od roku 1948 nemá krajina armádu, je pyšná na svoj zdravotnícky systém, každý obyvateľ má zadarmo prístup k zdravotníckej starostlivosti, všade sú školy. Možno sa vám to zdá normálne, ale pre Latinskú Ameriku je to výnimočné. Aj práve preto sa nazýva Kostarika latinsko-americkým tigrom.

Počas našej návštevy sme navštívili projekty, na ktorých môžu slovenskí mladí ľudia pracovať, pokiaľ ich vyšleme ako dobrovoľníkov práve do tejto krajiny. Navštívili sme detský domov. O deti sa pomáhali starať francúzska a švajčiarska dobrovoľníčka. V domove bolo okolo 30 detí od úplných miminiek až po 8 ročné deti. Detský domov bol spravovaný neziskovou organizáciou a od štátu nedostával žiadne finančné príspevky. Ďalším projektom bol domov dôchodcov. Žilo v ňom okolo 200 starých ľudí a dobrovoľníci pomáhajú hlavne v oblasti sociálneho života, rozprávajú sa z ľuďmi, učia ich angličtinu, pomáhajú im pri pohybe. Posledným projektom, ktorý sme navštívili bol ekologický projekt asi 300 km od San José. Tu sme si vyskúšali aj bývanie v hostiteľskej rodine, tak bežne bývajú dobrovoľníci. Bola to dobrá skúška v komunikácií v španielčine. Projekt bol v pralese asi 4 km od dedinky, kde sme bývali. V pralese bolo ekologické centrum, kde sa chodia vzdelávať deti o prírode, a taktiež sa snažia zachraňovať prales a navrátiť mu pôvodnú podobu, vysádzaním vyrúbaných častí. V dedine sme si všimli, že život tu začína veľmi skoro ráno. Už o 6:00 sme stretli ľudí, ako išli do obchodu, posilňovne, do práce. Práve v tomto období boli prázdniny, ale aj deti a mladí vstávali takto skoro. Zase večer, keďže sa stmieva skoro, už o deviatej bol všade kľud a ľudia išli spať. Čo nás naozaj milo prekvapilo, že aj v malej dedinke v horách ľudia separovali odpad.

Čo ešte netreba zabudnúť spomenúť povedať o Kostarike je, že je to krajina aktívnych sopiek, častých zemetrasení, ale sú tomu prispôsobené budovy a ľudia sú na to zvyknutí. Vďaka návšteve môžeme teraz vysielať dobre pripravených Slovákov, aby získali svoju cestovateľskú a pracovnú skúsenosť práve v tejto nám neznámej krajine.