Keď som dostala možnosť napísať o svojej skúsenosti, pomyslela som si: „Áno, jasné.“ Super, konečne si to môžem sama v sebe nejak usporiadať a možno mi práve písanie o tom pomôže.

• 
• 
• 
•  

Ako som sa k projektu dostala

Môj projekt v Elche (Španielsko) trval deväť mesiacov. A čo ma k tomu priviedlo? Najprv to bola túžba vycestovať, ale hlavne dokázať si, že som schopná odísť niekam sama, adaptovať sa a nájsť si ľudí aj mimo domova. Takéto projekty ma vždy lákali, no zároveň som sa bála vycestovať sama. Po skončení školy som si však povedala: „Okej, Veronika, teraz to už musíš prekusnúť.“

Poslala som motivačný list na projekt do Elche. Tento projekt som mala uložený v e-maile už dlhší čas, pretože ma zaujalo, že ako jeden z mála ponúkal prácu so seniormi aj s malými deťmi. Prišlo mi to ako skvelá príležitosť zistiť, ktorá z týchto skupín mi je bližšia. A s veľkým šťastím ma prijali asi dva týždne pred začiatkom projektu.

• 
• 
•  

Rána so seniormi, popoludnia s deťmi

A úprimne – nemohla som si vybrať lepšie. Aktivity so seniormi ponúkali naozaj veľa možností – od tanca, divadla a kreslenia až po kognitívnu stimuláciu či vysvetľovanie, ako fungujú mobilné telefóny. Nikdy by mi nenapadlo, že rána budem tráviť tancovaním alebo kreslením v parku so seniormi a popoludnia v centre pre deti.

Pracovať s oboma skupinami bolo niečo úžasné. Obe boli plné energie a pozitívne naladené. Musím však priznať, že niekedy to bolo aj trochu overstimulujúce, najmä keď človek ešte nepozná ich jazyk. Ale o tom nižšie.

• 
• 
• 
•  

Bývanie, spolubývajúce a piatkové rádio

Počas projektu som bývala v spoločnej domácnosti s ďalšími tromi dievčatami z rôznych krajín, ktoré sa tiež prihlásili na dobrovoľníctvo. Podľa mňa je to skvelý štart, pretože už od začiatku má človek možnosť nadviazať vzťahy s niekým, kto sa nachádza v rovnakej situácii. Hoci každá z nás pracovala na inom projekte, niektoré aktivity sme mali spoločné – napríklad večerný Speaking Time či prípravu a vysielanie piatkového rádia.

• 
• 
•  

Naučiť sa spomaliť

Okrem toho mal človek možnosť precestovať Španielsko, spoznať novú kultúru a žiť trochu iný život. Jedlo, ľudia, poobedňajšia siesta a úplne iná klíma aj prostredie. Počas prvého týždňa bolo pre mňa neuveriteľné, že sme sa ešte v októbri mohli kúpať v mori, zatiaľ čo u nás doma sa už nosili jesenné bundy. V Španielsku som sa naučila spomaliť a uprednostniť oddych. Napomohli tomu aj ľudia naokolo. Zo svojej skúsenosti by som opísala Španielov ako pôžitkárov voľného času – jednoducho si ho vždy nájdu, a to aj napriek dlhej trojhodinovej sieste. 😀

• 
• 
•  

Skúška, na ktorú som nebola pripravená

Prišla však aj jedna veľká skúška, na ktorú som vôbec nebola pripravená. Do Španielska som totiž odišla s tým, že mi na projekte bude stačiť najmä angličtina a španielčinu sa nejako doučím za pochodu. Vedela som, že ju budem potrebovať, ale keďže som sa ju predtým nikdy neučila, ani mi nenapadlo, že by prijali niekoho s úplne nulovou znalosťou jazyka. Veľmi rýchlo som však pochopila, že je potrebná oveľa viac, ako som si myslela. Spätne mi to príde ako taký malý paradox. Vždy som obdivovala a zároveň sa čudovala, keď som počula podobné príbehy: „Išiel som tam bez toho, aby som vedel jazyk.“ V hlave mi vždy prebiehalo uznanie aj znepokojenie zároveň. Ako to tí ľudia zvládli? A nakoniec som sa ocitla v podobnej situácii. 😀

Ľudia okolo mňa však boli veľmi milí a chápaví. Ani by mi nenapadlo, ako veľmi bude miestnych seniorov baviť učiť ma ich jazyk. Niekedy som mala pocit, že boli viac motivovaní ako ja.

Ďalšou skúškou bolo naše cestovanie počas Veľkej noci v Španielsku. Nie že by spoje boli také zlé – problém bol v tom, že sme všetko naplánovali len deň pred odchodom. Cez autobusy, BlaBlaCar aj stopovanie sa nám nakoniec podarilo precestovať veľkú časť juhu Španielska a navštíviť Córdobu, Tarifu, Málagu a Granadu.

• 
• 
• 
•  

Čo mi to dalo

Mám pocit, že mi tento projekt dal naozaj veľa, najmä v oblasti osobného rozvoja. Konečne som urobila niečo, po čom som dlho túžila, a po veľmi dlhej dobe som mala pocit, že je to rozhodnutie, ktoré som urobila úplne sama. Dalo mi to slobodu, ktorú si naplno uvedomujem až teraz. Zároveň mi to pomohlo byť viac sama sebou a menej sa skrývať. A v neposlednom rade to bola aj skúška, ktorú som vôbec neplánovala – naučiť sa španielčinu doslova „hodením do vody“. 😀

Myslím si, že aj počas menších či väčších prekážok mi veľmi pomáhalo prostredie a ľudia, s ktorými som pracovala. Boli milí, trpezliví a prijímajúci. Napriek jazykovej bariére som od nich nikdy nepocítila výčitky ani odmietanie. Pre mňa to bola nová skúsenosť. Celkovo som mala šťastie na pozitívne naladených ľudí, ktorí mi celé dobrovoľníctvo spríjemnili. Taktiež som mala šťastie, že som tam našla naozaj úprimné priateľstvo naprieč krajinami.

• 
• 
• 
• 
•  

Odkaz na koniec

Ak sa náhodou niekto dostal až na koniec tohto článku, mám preňho malý odkaz. Tento projekt mi dal neuveriteľne veľa a úprimne by som každému priala zažiť niečo podobné – alebo ešte lepšie. Ak teda nad niečím takým uvažuješ, choď do toho! Ja si týchto deväť mesiacov budem v sebe opatrovať ešte veľmi dlho. A možno raz budeš aj ty s úsmevom spomínať na svoje vlastné dobrodružstvo. 💕

---

Aj ty môžeš mať svojich deväť mesiacov

Veroniku sme do Elche vyslali cez Európsky zbor solidarity. Nepotrebovala perfektnú španielčinu ani skúsenosti — stačilo, že sa rozhodla. Ubytovanie, strava, cesta, jazykový kurz aj poistenie sú na projekte hradené a vreckové dostávaš každý mesiac.

Ak máš 18 – 30 rokov a hovoríš si, že raz by si to skúsil/a, otvárame ti tú možnosť. Pozri si aktuálne projekty a napíš nám.

Aktuálne ESC projekty

Dobrovoľníctvu zdar.
Šimon Mareček
KERIC