Jeden prvých dobrovoľníkov z Čadce bol Marek. Ako sa začala naša spolupráca? Jedného dňa prišla do KERICu (vysielajúcej organizácie programu EDS) jeho mama s otázkou, ako by sa mohol jej syn učiť anglicky, aby to nebolo veľmi drahé. Hľadali sme riešenie a navrhli sme jej účasť na medzinárodnej mládežníckej výmene Europortrét na Slovensku.

Účastníkmi boli mladí ľudia z Írska a Nórska. Marek v tom momente mal veľmi chabú angličtinu, ale ani to  mu nebránilo si výmenu užiť a skamarátiť sa najmä s Nórmi. Keďže bol v maturitnom ročníku, intenzívne rozmýšľal, čo bude robiť po škole. Zamestnať sa v jeho odbore nebolo v tom čase veľmi perspektívne a tak hľadal možnosti, ako nadobudnúť nové skúsenosti a zručnosti. Skúsenosť z mládežníckej výmeny bola veľmi dôležitá. Po diskusiách v KERICu sa rozhodol využiť ďalšiu možnosť programu Mládež v akcii a vycestovať na rok do Nórska, práve do organizácie, s ktorou sa zoznámil na mládežníckej výmene. A tak sme podali projekt, ktorý bol úspešný a Marek sa stal dobrovoľníkom v zahraničí.

V septembri 2004 odcestoval na rok do Nórska. Prvé mesiace neboli preňho ľahké, neovládal vôbec nórštinu, hovoril veľmi slabo po anglicky. Ale aj tak sa nevzdal, v cudzine sa snažil priučiť čo najviac z jazykov a taktiež pomáhať pri práci organizácii, ktorá sa venuje práci s mladými ľuďmi, ktorí nechcú chodiť do bežných stredných škôl.
Na jar Marek zorganizoval pre všetkých pracovníkov organizácie výlet na Slovensko. V marci 2005 prišiel na Slovensko s takmer 20timi Nórmi, ktorých sprevádzal po Kysuciach. Počas tohto výletu pozvali na  spoločnú večeru aj Marekových rodičov a KERIC team. Viete si predstaviť hrdosť rodičov a myslím, že najmä mamy, ktorá bola v pozadí Marekovho rozhodnutia, keď plynule tlmočil z nórštiny do slovenčiny či angličtiny, sebavedome sprevádzal svoj team po Slovensku, pomáhal im zabezpečiť letenky, ubytovanie a program. Máloktorému rodičovi dobrovoľníka sa pošťastí vidieť svoje dieťa počas pobytu na EDS v akcii. Marekovým rodičom sa to podarilo a možno práve táto skúsenosť ich utvrdila v tom, že rozhodnutie ich syna, skúsiť tento projekt bolo dobré a jeho život ovplyvní pozitívnym smerom. V tom momente sme ešte nikto netušili ako hlboko a rozsiahlo toto ovplyvnenie zasiahne.
Marekov projekt po roku skončil, ale rozhodol sa ešte v Nórsku zostať. Okrem zarobenia si nejakých financií bolo pre neho motiváciou si rozšíriť vzdelanie a prihlásil sa na štúdium stavby typických drevených domov, ktoré aj úspešne absolvoval. V tomto období už žil v Nórsku bez akejkoľvek podpory nejakého európskeho projektu a darilo sa mu. Tiež sa zoznámil s Joannou z Portugalska, ktorá žila v Nórsku a bola dobrovoľníčkou v tej istej organizácii rok pred Marekom. Iskra preskočila a tak sa začal pekný aj keď trochu netypický vzťah. Slovák sa spriatelil s Portugalkou a svoj vzťah prežívali v Nórsku. Logickým vyvrcholením tohto príbehu bolo narodenie  syna Mareka a o necelé dva roky syna Leandra. Dnes táto netypická rodinka žije v Nórsku, jedny letné prázdniny trávia v Portugalsku, druhé na Slovensku. Otec Marek sa so svojimi deťmi rozpráva po slovensky, mama Joanna po portugalsky a spolu sa rozprávajú po nórsky. Joanna učí v škôlke a Marek pracuje v stavebnej firme a popri práci pomáha vybavovať doklady pre imigrantov z Poľska, Ruska a ďalších krajín. Jeho zručnosť v jazykoch sa rozšírila na komunikáciu v dánštine, švédštine, poľštine, ruštine.
Marekov príbeh bol len začiatok príbehu celej rodiny. Keďže bol najstarší zo šiestich bratov, v podstate ukázal smer aj im. Jeho o rok mladší brat išiel ako dobrovoľník do Portugalska, kde sa naučil hovoriť po portugalsky aj anglicky. Ďalší z bratov bol rok v Rumunsku, v súčasnosti štvrtý brat je v Macedónsku a a piaty sa chystá na maturitu a potom nasledovať svojich bratov v dobrovoľníckej kariére a plánuje byť dobrovoľníkom v Arménsku.
Viete si predstaviť stretnutie tejto veľkej rodiny, do ktorej k šiestim bratom postupne pribúdajú nádejné nevesty. Bežné rodinné stretnutie sa teda mení na stretnutie ľudí z rôznych krajín Európy a určite nie je núdza o historky z viacerých koncov nášho kontinentu.

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: