Ako som sa ocitla v ekvádorskej džungli? Dlhší dobrovoľnícky projekt som chcela zažiť už veľa rokov. Za sebou som mala mesačný projekt ESC v Česku a niekoľko ďalších dobrovoľníckych skúseností a zakaždým to boli silné zážitky. Preto ma veľmi nadchlo, keď vznikol program humanitárnej pomoci.
Keď som minulý rok dokončila magisterské štúdium (a zároveň som nebola celkom spokojná so svojou prácou a premýšľala som, že dám výpoveď), povedala som si: „Teraz je tá príležitosť,“ a začala som hľadať projekty. Vtedy som ešte nemala konkrétnu predstavu, kam chcem ísť ani na akom projekte chcem pracovať. Južná Amerika ma však už dlho lákala svojou prírodou, kultúrami a španielčinou, a tak som sa pri hľadaní trochu viac zamerala na tento región.
Potom som našla projekt EU VOWERS a hneď ma nadchol. Žiť a pracovať s domorodou komunitou v ekvádorskej Amazónii? To znelo neskutočne zaujímavo. Okrem možnosti tráviť čas v prírode a spoznať viac z domorodej kultúry bolo pre mňa dôležité aj to, že projekt nevyžadoval konkrétnu úroveň španielčiny. Prešla som teda výberovým procesom a hurá, vyšlo to. Čakala ma džungľa!
Prales okolo komunity
Od mačety po čokoládu
Komunita ma privítala vrúcne a veľmi rýchlo som sa cítila ako súčasť rodiny, hoci som sa toho veľa dohovoriť nedokázala. Moje úlohy, alebo skôr naše úlohy, keďže na projekte boli vždy dvaja až piati dobrovoľníci, boli rôznorodé a mali sme veľa voľnosti, aby sme si dobrovoľníctvo poskladali sami. Niekedy ma to trochu zahlcovalo, lebo som chcela byť čo najužitočnejšia, no nie vždy som vedela, čo treba. Zároveň bola táto voľnosť veľmi príjemná a dala nám možnosť zapojiť sa mnohými rôznymi spôsobmi.
Práca s mačetou
Zapájali sme sa do každodenného života a pomáhali so všetkým, čo bolo treba. Starali sme sa o spoločné priestory, udržiavali chodníky, pomáhali na poli (od prípravy pôdy cez sadenie až po zber úrody), v kuchyni a s turistami, pripravovali obrady a opravovali strechy, domy a chodníky. Naučila som sa narábať s mačetou, najpoužívanejším nástrojom v džungli.
Spoločné varenie
Pomáhali sme postaviť strechu, nosili sme z lesa drevo na oheň, prinášali do komunity zásoby a robili oveľa viac. Naučili sme sa aj tradičným spôsobom vyrábať čokoládu, šperky, oblečenie a keramiku a pomáhali sme pripravovať a sláviť sviatky. Veľmi ma bavilo aj to, že som pravidelne učila angličtinu. Väčšinou sme mali skupinové hodiny pre deti z komunity, niekedy aj individuálne hodiny s dospelými. Pripravili sme aj vzdelávacie materiály, napríklad knihu o biodiverzite v okolí a návrh náučného chodníka.
Spoločná príprava jedla
Hodina angličtiny
Očakávania a prekvapenia
Čakala som, že biodiverzita bude úchvatná, a aj tak ma každý jeden deň ohromilo, aké je všetko krásne, fascinujúce a iné. Aj rytmus každodenného života, fungovanie komunity a spôsob, akým ľudia komunikovali, sa líšili od toho, na čo som bola zvyknutá z domu. Nejaké rozdiely som, samozrejme, čakala, no aj tak ma občas prekvapili. Aj samotná komunita bola o niečo menšia, než som si predstavovala. Nie veľmi príjemným prekvapením bolo, že mi kvôli vlhkosti začalo plesnieť zopár vecí. Veľmi príjemným prekvapením boli zvuky pralesa.
Nevedela som, aká hlučná je džungľa, a teraz, keď som späť doma, mi veľmi chýba.
Farby pralesa
Spoločné posedenie v kruhu
Ako je to s bezpečnosťou?
V čase, keď som tam bola, Ekvádor v niektorých ohľadoch platil za trochu nebezpečnú krajinu. V malom mieste v lese, kde som žila, som však nič také nezažila. Aj pri cestovaní po krajine som sa vo všeobecnosti cítila bezpečne. Napriek tomu by som vždy odporúčala počúvať miestnych ľudí a plány na cesty prebrať so zodpovednou organizáciou. Všetky zapojené organizácie (KERIC ako vysielajúca organizácia v Európe, VASE ako hostiteľská organizácia a Despierta ako organizácia, ktorá koordinovala môj projekt na mieste) nám počas projektu dobre radili a pomáhali. Boli spoľahlivé a vždy som cítila ich podporu.
Ľudia, ktorí ma podporili
Kým som tam bola, podporovalo ma veľa ľudí z komunity. Najmä Puma, hlava komunity, ale aj deti, ktoré boli neuveriteľne otvorené a jazyková bariéra im takmer vôbec nebránila hrať sa s nami. Veľmi dôležití pre mňa boli aj ostatní dobrovoľníci. Zdieľať zážitky, vymieňať si nápady a spoločne rozoberať, čo sme zažili, bolo naozaj cennou súčasťou môjho dobrovoľníctva.
Deti sa jazykovej bariéry nebáli
S ostatnými dobrovoľníkmi
Ľudia, celá komunita aj sacha (prales) mi veľmi prirástli k srdcu. Ich aj všetko, čo som tam zažila, si navždy ponesiem ako súčasť svojho života a som za to neuveriteľne vďačná. Dúfam, že sa raz budem môcť vrátiť, najlepšie už s oveľa lepšou španielčinou. Ľudia z komunity sa so mnou podelili o veľmi veľa a som vďačná za všetko, čo ma naučili, aj za čas, ktorý sme spolu strávili.
S komunitou Lisan Wasi
Text Susanne sme preložili z angličtiny.
Projekt v Lisan Wasi
Lisan Wasi je domorodá kichwa komunita pri rieke Puyo v obci Tarqui, neďaleko mesta Puyo v ekvádorskej Amazónii. Hostiteľskou organizáciou je VASE (Voluntariado para la Ayuda Social del Ecuador), ekvádorská členská organizácia siete ICYE. V komunite s ňou spolupracuje Fundación Despierta, nezisková organizácia zameraná na ochranu prírody, environmentálnu výchovu a rozvoj komunít.
Susanne Rammel
📅 Február-august 2026
📍 VASE, Lisan Wasi, Tarqui, Ekvádor
Chceš zažiť ESC HumAid projekt?
ESC HumAid je humanitárne dobrovoľníctvo Európskeho zboru solidarity v krajinách mimo Európskej únie, pre ľudí vo veku 18-35 rokov. Podmienkou je povinné školenie ESC HumAid. Program hradí cestovné, ubytovanie, stravu, vreckové aj poistenie.
Dobrovoľníctvu zdar.
Aktuálne otvorené projekty našich partnerov a všetko o dobrovoľníctve v zahraničí nájdeš na našej stránke 👇
 |
Šimon Mareček Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. +421 902 617 922 |
Spolufinancované Európskou úniou.
Každú stredu od 18:00 do 19:45 sa v KERICu v Čadci hrajú doskové hry. S jedným pravidlom navyše: všetko prebieha po anglicky. Pri stole sedia zahraniční dobrovoľníci Európskeho zboru solidarity, miestni teenageri aj dospelí.
Rozumieš po anglicky, ale keď máš prehovoriť, zasekneš sa? Každý utorok o 15:00 sa v KERICu na našom Language Cafe rozprávaš po anglicky bez stresu, bez známok a bez testov. Vstup je voľný.
