Francúzsky príbeh

KERIC pravidelne hosťuje dobrovoľníkov z Francúzska. Máme nadviazanú spoluprácu s ADICE v Lille, na severe Francúzska. Minulý rok tejto organizácií schválili projekt AMICUS, čo je veľmi podobný projekt ako Európska dobrovoľnícka služba, ale jeho výhodou je, že sa ho môžu zúčastniť aj bývalí dobrovoľníci Európskej dobrovoľníckej služby. Poslali sme informáciu bývalým francúzskym dobrovoľníkom, že je možnosť opäť prísť pomáhať na Slovensko do KERICu. Táto informácia zastihla Solene Mouton, bývalú dobrovoľníčku z ICM Krupina, práve v situácii, že rozmýšľala nad nejakou zmenou v živote. V tom momente nevedela, či to bude zmena zamestnania alebo nejaká iná zmena.
Keď prišla ponuka opäť ísť na pol roka na Slovensko, naliehavá potreba zmeny v jej živote, začala mať jasné kontúry. Keďže na Slovensku už rok bola a bavilo ju učiť sa slovenčinu, mohla sa takmer plynulo dohovárať po slovensky, netrvalo dlho a rozhodla sa túto šancu využiť. Bez dlhého rozmýšľania prišla opäť na pol roka na Slovensko, do Čadce. Bola v inej pozícii ako pred dvoma rokmi. Slovensko už poznala, tak isto slovenčinu a povahu Slovákov. Práve to bolo silným lákadlom prísť späť. Prišla s odhodlaním, využiť túto druhú možnosť naplno a realizovať všetky možné nápady /ktoré svojou slovenčinou volá myšlienky/, ktoré už dlho nosila v hlave.
A tak Solenka – ako sa na Slovensku premenovala, od prvého dňa začala realizovať svoje „myšlienky“. Skúsme postupne vymenovať ktoré.

Vo Francúzsku vznikol Sviatok susedov, ktorého hlavným cieľom je dať dokopy ľudí, ktorí žijú blízko seba, aby spolu strávili večer 28. 5. 2010 pred vchodom, posedeli si, pokecali, ochutnali spolu jedlá zo svojich kuchýň, vymenili si recepty, možno si pritom aj zaspievali a zahrali. Keďže Solenka spolu s ďalšími KERICovými dobrovoľníkmi žije na sídlisku Kýčera, organizujú tento sviatok susedov práve tu. A tak sa Čadca pridá k ďalším európskym mestám a metropolám, kde v tento deň budú oslavovať Sviatok susedov.
Ďalšou splnenou „myšlienkou“ bolo zapojiť sa čo najviac do typického čadčianskeho života, najmä cez turistiku. Rýchlo sa Solenka skamarátila s tulákmi a tuláčikmi z CVČ Čadca a začala chodiť s nimi na túry. Tam ju prehovorili, aby sa zúčastnila Preteku brannej zdatnosti. Opäť výzva, ktorej sa chopila, začala sa učiť po slovensky názvy rastlín, stromov, topografické značky a viazať uzly. Už absolvovala aj majstrovstvá okresu, kde síce ešte nezvíťazila, ale čestne odpretekala a prekvapila aj ostatných účastníkov svojou zdatnosťou,vedomosťami a vytrvalosťou.
Solenka má „myšlienok“ veľa. Jedna z mnohých je cvičiť sa v hre na harmoniku, a tak chodí na hodiny do ZUŠ na sídlisku III v Čadci.
Keďže vo Francúzsku býva v malej dedinke v Bretónsku, tiež napísala projekt na mládežnícku výmenu na september, kde sa vo Francúzsku stretnú mladí ľudia z Portugalska, Francúzska a  Slovenska a budú objavovať všetky možnosti aktívneho života pre mladých v malých dedinkách.
Už sme v týchto príbehoch písali, že šance stretajú ľudí pripravených svoju šancu využiť. Takáto šanca sa vyskytla Solenke iba pred pár dňami. Keď premýšľala, ako bude pokračovať s podobným štýlom života a práce vo Francúzsku, jedným z nápadov bolo založiť si svoju vlastnú neziskovú organizáciu a podobné aktivity, ako na Slovensku, realizovať aj doma. A už si aj našla možnosť ako svoj sen zrealizovať. Vo Francúzsku prebieha teraz projekt podpory zakladania neziskových organizácií v mestečkách a dedinkách, kde neexistujú a práve Solenkina dedinka je podporovanou dedinou.
Ešte sme zabudli povedať, že tento príbeh sa odohráva práve v týchto dňoch. Solene prišla na Slovensko 5. marca 2010 a všetko, čo sme tu napísali sa dialo iba počas prvých dvoch mesiacov jej projektu.

Čo povedať na záver. Európska dobrovoľnícka služba je projekt, ktorý je tu pre mladých ľudí a ako aj vidíte z týchto príbehov, môže váš život ovplyvniť či v láske, priateľstve, nových skúsenostiach  alebo splnených snoch o vašej práci. Dôležité je šance v svojom živote využívať a byť na ne pripravený.