Prečo si sa rozhodol stať sa dobrovoľníkom?

Rozhodol som sa pre dobrovoľníctvo po skončení štúdia. Necítil som sa v správnom prostredí – to, čo som študoval, ma bavilo, ale nie spôsob, akým sa to učilo. Nudil som sa. Chcel som robiť niečo skutočné, spoznať nových ľudí a vidieť iné krajiny a kultúry. Najprv som absolvoval Erasmus+ v Bruseli v organizácii CORESO, kde som 5 mesiacov pracoval v administratíve, a teraz som tu, v KERICu.

Prečo Slovensko? Čo ťa na tejto krajine zaujalo?

Ja som si Slovensko nevybral... Slovensko si vybralo mňa a ja som ponuku prijal! Moja vysielajúca organizácia pre mňa hľadala projekt a jedného dňa mi prišiel e-mail z KERICu. Pozrel som si, čo organizácia robí a aké je Slovensko, okamžite som súhlasil a neľutujem. Najprv ma zaujímalo hlavne jedlo. Teraz už aj krajina!

Vedel si niečo o Slovensku predtým, než si sem prišiel?

Bohužiaľ, vedel som len veľmi málo – jednu-dve veci o Nežnej revolúcii a Václavovi Havlovi. Hodiny dejepisu vo Francúzsku sa strednej a východnej Európe veľmi nevenujú.

Aké najkrajšie miesto si zatiaľ navštívil a čo by si ešte chcel vidieť?

Zatiaľ sa mi najviac páčila Terchová, ale aj Trenčianske Teplice sú nádherné. Rád by som navštívil Bratislavu.

Ako ti ide slovenčina? Sú slová, ktoré nemáš šancu vysloviť?

„Nie hovorim po slovensky" – myslím, že to zhŕňa moju slovenčinu celkom presne. Najťažšie pre mňa je, že neviem nájsť žiadne slovo, ktoré by sa podobalo francúzštine a pomohlo mi rozumieť či precvičovať si. A podľa mňa je v slovenčine aj priveľa spoluhlások.

Povieš nám niečo o svojej kultúre?

V prvom rade som Tunisan – vychoval ma tuniský otec a marocká mama. K francúzskej kultúre nemáme až tak blízko, ale medzi slovenskou a francúzskou kultúrou podľa mňa veľké rozdiely nie sú.

Zažil si nejaký kultúrny šok?

Najväčší kultúrny šok prišiel s jazykovou bariérou. Na tú som akosi nebol pripravený.

Odporučil by si dobrovoľníctvo mladým ľuďom na Slovensku?

Slovensko by som odporučil, hlavne ak ovládaš nejaký slovanský jazyk. Je to srdečná krajina plná zaujímavého jedla.

Čo by si odkázal mladým ľuďom, ktorí možno nevedia, čo ďalej?

Je normálne cítiť sa stratený. Nevzdávaj sa a hľadaj príležitosti. Niekedy sa jednoducho treba vrhnúť do úplne nového projektu – ktovie? Možno si ho zamiluješ.

Čo ti dobrovoľníctvo dalo? Myslíš, že ťa zmenilo? Posunulo ťa profesionálne aj osobne?

Život je nekonečné hľadanie seba samého – zlepšíš si zručnosti, spoznáš nových ľudí, zažiješ vzrušujúce veci. EVS je skvelý spôsob, ako to všetko získať, a cestovanie je bonus navyše.

Pre mňa je EVS príležitosť zlepšiť sa – profesionálne aj osobne.