Momentálne napríklad vytvárame digitálne únikové miestnosti, ktorých cieľom je rozvíjať podnikateľské a občianske zručnosti mladých ľudí. Ako vidíte, takáto práca je celkom náročná na kreativitu, ale zatiaľ sa nášmu tímu podarilo rozlúsknuť každý oriešok!

Najviac sa ale učím pri žiakoch, s ktorými pracujem takmer každý deň. Väčšiu môjho času zaberá vyučovanie angličtiny a pomoc na hodinách v rámci špeciálneho študijného programu, ktorý navštevuje skupinka chalanov vo veku 15-17 rokov pochádzajúcich z migrantských a azylantských rodín z Turecka, Sýrie, Saudskej Arábie, Srí Lanky či Gruzínska.

Len sotva si vieme predstaviť, aké ťažkosti prekonali a každodenne musia prekonávať mladí ľudia s takouto osobnou históriou. Od prispôsobovania sa cudzej kultúre až po drobnosti, ako napríklad  (údajne hrozná) miestna kuchyňa (ktorá je u tínedžerov obľúbeným predmetom sťažností J). Nehovoriac o novom školskom systéme, pravidlách a cudzom jazyku, ktorý je vstupnou bránou do všetkých oblastí ich nového života. My Európania si často hovoríme, aké je ťažké naučiť sa rozprávať po nemecky či francúzsky, ale skúsili ste niekedy takú arabčinu? Keď vidím, ako mnohí bojujú s latinskou abecedou alebo číslami, uvedomujem si, aký obdiv si zaslúžia.

Niektorí školu nemajú príliš v láske, iní majú jasnú predstavu o tom, čo chcú študovať na univerzite. 

S vyučovaním angličtiny mám niekoľkoročné skúsenosti, no napriek tomu zisťujem, aké ťažké je naučiť úplné základy. Možno sa to nezdá, ale už len výslovnosť samostatných hlások v angličtine v porovnaní s celými slovami je záhada, ktorá sa nedá cudzincom len tak ľahko vysvetliť J Preto sú pre mňa takéto situácie úplne nové a sama sa zakaždým veľa učím, keď zisťujem, ako na to, a vymýšľam si metódy a pomôcky, ktoré zaberú.

Najviac ma však zakaždým prekvapí vďačnosť a srdečnosť, s akou sa dospelí žiaci po hodine lúčia, alebo to, ako poďakujú za každú pomoc či opravené slovíčko. Vidím, ako si vážia, že majú takúto príležitosť učiť sa, a to viac sa spolu s nimi teším z našich malých-veľkých úspechov.

Miestami je to dosť náročné, no nepochybne je to životná skúsenosť, ktorá zmenila môj pohľad na veľa vecí a ktorá stojí za to. Okrem toho začínam mať prehľad o moslimských sviatkoch, hinduistických rituáloch, o blízkovýchodnom tradičnom oblečení, kurdskej popovej hudbe, o národných jedlách, prevzatých slovách z arabčiny, o počasí v Eritrei či o klimatických zmenách v Kuvajte. Aj preto som za túto skúsenosť veľmi vďačná – veď kde inde by som sa toto všetko dozvedela, ak nie na Európskej dobrovoľníckej službe?