
Krok do neznáma
Volám sa Barbora a chcela by som s Vami, milí čitatelia, zdieľať svoje zážitky z dobrovoľníckeho projektu. Ako začať? Nuž na konci tohto leta som sa zúčastnila dobrovoľníckeho projektu v malebnej dedinke v Taliansku. Nazvať tých pár kamenných domčekov dedinkou je možno trochu prehnané. Avšak mali starostu Maria!
Prečo som sa rozhodla ísť na projekt? Intuícia. Hľadala som ticho, pokoj. Hľadala som výzvu. Hľadala som dobrodružstvo. Bol to krok do neznáma. Sama na mesiac v cudzej krajine – to chce určitú dávku odvahy.
Prvý pohľad na Alpy
Po celom dni cestovania a prestupov som sa však ocitla na magickom mieste. Zapadalo slnko a ja som sedela v okne a pozerala prvýkrát na talianske Alpy. Vtedy som vedela, že som sa rozhodla správne. Bola som unavená, ale šťastná.
Prvý deň som sa zoznámila s mojimi, teraz už, priateľmi. Každý sme pochádzali z inej krajiny, z iného zázemia. Spojila nás však skutočnosť, že sme spolu v Bergole. Uprostred absolútneho ticha a pokoja.
Oriešky, Turín a práca v záhrade
Jeden z našich prvých pracovných dní bol na festivale lieskových orieškov v Cortemilii. Lieskových orechov sa tam pestuje naozaj veľa, dokonca v Albe, ktorá je relatívne blízko, sídli Ferrero továreň. Potom prišlo pár voľných dní, tie sme využili na poznávačku v Turíne. Určite odporúčam aspoň raz navštíviť toto mesto, má nádherného ducha.
Potom začali naše ďalšie pracovné dni. Priučila som sa práci s drevom. Pre mňa však najkrajším zážitkom bola práca v záhrade. Slniečko ma hrialo a ja som sa učila, ako sa s láskou a rešpektom starať o rastlinky.
Ďalej sme sa venovali príprave na festival. Pamätám si jeden deň, keď pršalo a my sme pripravovali dekorácie, pili teplý čaj a vytvorili sme si veľmi príjemnú atmosféru.
Najlepšia pizza v živote
Ďalším zážitkom je určite výlet do la Casa Rota. Veľmi múdry a nadšený domáci nás prijal a vysvetlil nám svoje skúsenosti s agrokultúrou. Nakoniec nám pripravil pohostenie. Poviem Vám, lepšiu pizzu som v živote nejedla.
Týždeň bez telefónov
Za dôležitú súčasť projektu považujem týždeň bez telefónov, kedy sme odovzdali telefóny bezpečne do krabice a na týždeň sme naozaj žili v prítomnosti. Úprimne, ťažšie bolo pre mňa si po týždni môjho verného spoločníka vziať naspäť. Život bol tak jednoduchý.
Na bicykli pod Alpami
Po celý čas sme mali k dispozícii bicykle, ktoré sme neváhali využiť na poznávanie okolia. Západ slnka, Alpy a jazdy na bicykli s kamarátmi. Cítila som sa nekonečná.
Festival a let balónom
Vyvrcholením bol festival, ktorý sme spolu pripravovali. Do pokojnej dedinky zavítali umelci a zábava. Pamätám si jeden kúzelný moment, keď sme sa všetci dobrovoľníci pochytali za ruky a spolu s deťmi a miestnymi sme tancovali a zabávali sa.
Nakoniec na nás čakalo ešte jedno veľké prekvapenie – let balónom! Neskutočné. Jednoducho nemám slová na opísanie tak veľkého zážitku.
https://www.keric.sk/sk/blog-o-dobrovolnictve/1855-mesiac-v-bergole-tyzden-bez-telefonu-a-let-balonom#sigProIde7d808cb92
Milý dobrodruh
Milý dobrodruh, nech ti je tento príbeh inšpiráciou. Nech ti dodá odvahu prekonať strach z neznáma. Aj ja som sa bála. Avšak prekonala som strach a teraz píšem tento príbeh. Plná zážitkov a spomienok, ktoré so mnou zostanú navždy.







