Chcem sa dozvedieť viac o ESC

Keď som si vyberala ESC projekt, vedela som jednu vec, že by chcela som ísť do Talianska. Taliančinu som už trochu vedela, ale vždy som chcela zistiť, aké je to naozaj tam žiť. Nie ísť na týždeň na dovolenku, ale byť jazykom obklopená každý deň, rozprávať sa a žiť s ľuďmi a jednoducho byť hodená do vody.

Manitese ma zaujalo hneď, ako som si o nich začala čítať. Páčilo sa mi, že nerobili iba jednu konkrétnu vec. Mali second hand, keramickú dielňu, krajčírstvo, veľkú záhradu, organizovali workshopy pre deti a zároveň pracovali s migrantmi či ľuďmi s mentálnym znevýhodnením. Celé to pôsobilo ako miesto plné života a ľudí, ktorým na komunite naozaj záleží.

A presne tak to aj bolo.

Náš obrovský secondhand s oblečením a všetkým možným

Žiadny bežný deň neexistoval

Pracovali sme päť dní v týždni, ale keby sa ma niekto spýtal, ako vyzeral môj bežný deň, asi by som nevedela odpovedať. Žiadny "bežný deň" totiž neexistoval. Každé ráno bolo trochu iné. Niekedy sme boli s deťmi na workshopoch, inokedy sme triedili oblečenie v second hande, pripravovali veci na predaj, pomáhali v krajčírstve alebo upratovali. Keď sa oteplilo, väčšina nášho času sa presunula do záhrady. Tá bola obrovská a pestovali sme tam naozaj všeličo. Starali sme sa o zeleninu, polievali, sadili, zbierali úrodu a popritom sme mali okolo seba psa, mačku, sliepky, králiky a dvoch somárikov :))

Naše dva somáriky - Lady a Martina

Najviac času som trávila s tímom Manitese - ich zamestnancami, edukátormi a koordinátorkou. Okrem toho tam boli ďalší dobrovoľníci a počas môjho pobytu sa vystriedali aj dve ESC dobrovoľníčky, najprv z Grécka a potom z Francúzska, s ktorými som bývala v spoločnom byte vo Finale Emilia.

Deti zo základných škôl na workshope, kde sa učili základy šitia - ako prišiť gombík

Inklúzia ako súčasť každého dňa

Veľkou súčasťou projektu bola práca s ľuďmi. Spolupracovali sme s ľuďmi s mentálnym znevýhodnením či s migrantmi. Práve táto rôznorodosť bola podľa mňa jednou z najsilnejších stránok celého projektu. Inklúzia tam nebola len slovo, ktoré by si organizácia len pridala na plagát. Bola súčasťou každého jedného dňa. V záhrade, keramike, krajčírstve aj second hande pracovali spolu ľudia z úplne odlišných prostredí a fungovalo to úplne prirodzene. Aj keď sme si niekedy nerozumeli jazykovo, vždy sa našiel spôsob, ako sa dohodnúť.

Kreatívny workshop s obrazmi pre deti

Slovenské aperitivo

Keďže sme bývali v malom meste, veľa starších ľudí vôbec nehovorilo po anglicky, takže taliančina bola potrebná už od začiatku. Problémom bolo pre mňa najmä prepínať počas jedného dňa medzi slovenčinou, angličtinou a taliančinou.

Jedným z mojich najobľúbenejších momentov bolo pravdepodobne slovenské aperitivo, ktorý sme pripravili počas narodenín Manitese. Pripravili sme pagáče a štrúdľu, na ochutnávku bol aj Tatratea (ktorý mal u Talianov veľký úspech). Skúšali vyslovovať slovenské slová, čo bolo samo o sebe celkom zábavné. Potom nasledovala spoločná večera a brazílsky večer s tancami. Keď sa na to pozerám spätne, presne tento večer podľa mňa vystihoval Manitese. Na jednom mieste sa stretli ľudia z rôznych krajín, s rôznymi príbehmi, zvykmi a jazykmi a všetko to spolu fungovalo úplne prirodzene.

Slovenské dobroty - pagáče a štrúdľa - na slovenskom aperitíve

Život vo Finale Emilia

Život vo Finale Emilia bol úplný opak veľkých talianskych miest. Je to malé pokojné mestečko, kde človek naozaj zažije bežný taliansky život. Doprava síce nebola ideálna (úprimne, dosť mi to pripomínalo Slovensko hah) a bez auta je človek trochu obmedzený, ale malo to svoje čaro. Do organizácie som chodila každý deň pešo alebo na bicykli, takže som trávila veľa času vonku. Emilia-Romagna je nádherný región, aj keď mne osobne trochu chýbali hory.

Jeden z výletov po Taliansku, konkrétne do Verony

Talianske pomalé tempo je pomerne známa vec, ale zažívať si to dennodenne je predsa len niečo iné. Všetko trvá trochu dlhšie, nikto sa veľmi neponáhľa a vždy je čas na kávu. Aj počas pracovného dňa bola úplne bežná polhodinová prestávka na espresso a rozhovor. Rovnako dôležité boli spoločné obedy. Veľa jedla sme pripravovali z toho, čo sme si sami dopestovali, čerstvé pesto z našej bazalky, zeleninu zo záhrady, vajíčka od našich sliepok alebo domáce cestoviny. Bolo vidieť, že jedlo tam nie je len povinnosť, ale spôsob, ako spolu tráviť čas.

Maskotom Manitese bol kocúr Leo, ktorý si užíval pozornosť detí počas workshopov

Čo mi projekt dal

Ísť na dlhodobý dobrovoľnícky projekt bola pre mňa super príležitosť ako stráviť gap-year. Ukázalo mi to, že nie všetko musí byť dokonale zorganizované a že občas je potrebné prijať trochu chaosu, ale zároveň ma naučil väčšej flexibilite, trpezlivosti a otvorenosti. Spoznala som ľudí z rôznych krajín, zlepšila si taliančinu, zažila skutočný život v talianskej komunite a odniesla si množstvo zážitkov, ktoré by som ako turistka nikdy nezažila. Nešlo len o spoznanie novej krajiny, ale na chvíľu sa stať jej súčasťou.

Každomesačný webinár

Cestuj, pomáhaj, rozvíjaj sa - 

bez toho, aby si minul čo i len cent. Na Webinári o dobrovoľníctve v zahraničí sa dozvieš všetko o aktuálnych projektoch Európskeho zboru solidarity a ESC HumAid, o postupe vysielania dobrovoľníka aj o tom, čo zabezpečuje vysielajúca a hostiteľská organizácia. A zodpovieme všetky tvoje otázky.

🗓️ 9. september ⏰ 15:00 💻 ZOOM 🆓 Zadarmo

❗️ Stačí vyplniť krátku prihlášku a odkaz na ZOOM ti príde na mail hodinu pred začiatkom.

Chcem sa prihlásiť

🙋 Petra a 🙋‍♂️ Lenka z KERICu 💚