Čo pre teba znamená pojem gap year?

Pre mňa je to pauza. Pauza od školy, od stereotypu a niekedy aj od očakávaní, ktoré na nás kladie okolie. Silno si myslím, že by to mala byť úplne normálna vec a každý by to mal po maturite zažiť.

Po strednej škole sme totiž často tlačení k tomu, aby sme čo najrýchlejšie išli na vysokú školu, vyštudovali, získali titul a šup do pracovného procesu. Mnohí ľudia si však už po prvom ročníku uvedomia, že ich to vlastne nebaví a odchádzajú.

Čo ak sa ten čas dá využiť zmysluplnejšie? Čo ak si počas gap yearu môžeš vyskúšať rôzne veci mimo akademického prostredia a zistiť, čo ťa naozaj baví a čomu by si sa chcel venovať?

Jednou z možností je European Solidarity Corps, európsky program solidarity, cez ktorý môžeš  vycestovať ako dobrovoľník do krajín Európy (a dnes už aj mimo EÚ) a pracovať na projektoch, ktoré ti dávajú zmysel.

Po maturite do Belgicka

Po maturite som sa rozhodla, že si dám rok dobrovoľníctva. Vedela som, že chcem projekt v oblasti umenia a kultúry. Táto cesta ma zaviedla do Belgicka. Keď som si predstavila Belgicko, videla som wafle, hranolky, čokoládu, pivo a európsky parlament. A áno, takto nejako vyzerá Brusel.

Moja organizácia však sídlila v prímorskom mestečku Ostende. Tam som dostala úplne iný svet: rovinu, bicykel, dážď, sivú oblohu, more, pláž, tulene a veľa drzých čajok.

Keďže pochádzam z Liptova, bol to pre mňa obrovský kontrast. Hory som zrazu vymenila za more. Na nový život som si však zvykla prekvapivo rýchlo, najmä vďaka krásnym západom slnka a nekonečnému horizontu nad morom.

• 
• 
• 
• 
• 
•  

Mu-Zee-um

bola moja hostiteľská organizácia, ktorá sa venuje neformálnemu vzdelávaniu v umení a kultúre cez rôzne workshopy, prednášky, podujatia. Snaží sa prepájať ľudí všetkých vekových kategórií. Od bábätiek cez deti a mládež až po dospelých, seniorov či ľudí so zdravotným alebo sociálnym znevýhodnením. Workshopy väčšinou prebiehali tak, že prišla skupina ľudí, ktorú čakal lektor alebo umelec. Program sa častokrát začal prehliadkou galérie a následne pokračoval workshopom v ateliéri.

Veľmi som si cenila, že mu-zee-um bolo otvorené experimentu. Workshopy neboli vždy klasické „ideme kresliť portrét“. Niekedy sme napríklad odlievali objekty zo silikónu alebo vyrezávali z dreva.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•  

Ako vyzeral môj dobrovoľnícky deň

Pracovala som od pondelka do piatka približne od 9:00 do 16:30. Každý pondelok ráno sme mali tímový meeting, kde sme si prešli plán na celý týždeň → aké workshopy nás čakajú a aké materiály treba pripraviť. Moja práca spočívala hlavne v príprave pomôcok, organizovaní ateliérov a pomoci lektorom či umelcom počas workshopov. Často som sa mohla zapojiť aj priamo do tvorby.

• 
• 
• 
• 
• 
•  

Môj vlastný projekt

Mu-zee-um dáva priestor dobrovoľníkom, v druhej časti ich pôsobenia, aby zrealizovali svôj vlastný projekt. Ja som sa rozhodla pripraviť workshop o knižnej väzbe. Zistila som totiž, že existuje špeciálny typ väzby The Secret Belgian  Crisscross binding→ ktorý vytvorila belgická dizajnérka Anne Goy. Nepoužíva sa pri ňom lepidlo, je pomerne jednoduchý a kniha sa vďaka nemu krásne otvára.

Nakoniec som zorganizovala tri workshopy:

• pre deti vo veku 6 – 9 rokov,
  
  
• pre mládež 10 – 14 rokov,
  
  
• pre dospelých.

• 
• 
• 
•  

Čo Jazyk?

to bola jedna z motivácii prečo som chcela vycestovať, aby som sa zlepšila v angličtine. Rýchlo som však pochopila, že nejde o dokonalú gramatiku ani perfektnú výslovnosť. Ide o schopnosť komunikovať a dorozumieť sa. Nikto z nás nebol rodený native speaker, takže každý mal svoj vlastný prízvuk a práve táto rôznorodosť sa mi veľmi páčila. Moja organizácia mi zabezpečila súkromné hodiny holandčiny. Lektorka bola zároveň moja mentorka počas projektu a dokonca profesne psychologička, takže to bolo tak trochu „3 v 1“. Na prvej hodine mi povedala, že za štyri mesiace budem hovoriť plynule po holandsky. Vtedy som sa len zasmiala. Nakoniec to trvalo asi päť mesiacov. Síce som neviedla filozofické debaty, ale vedela som si objednať jedlo, zaplatiť v obchode, kúpiť lístok na vlak a komunikovať s deťmi počas workshopov. A bola som na seba neskutočne hrdá.

Cestovanie

Jasné, že najväčšia motivácia bolo cestovanie a spoznávanie nových kultúr. Tento task som brala smrteľne vážne a vždy keď bola možnosť, hneď som mala zbalený batoh. Na to, že môj prvý let lietadlom bol do Belgicka, počas tohto roka som pobrázdila skoro celú západnú Európu. Francúzsko, Holandsko, Lotyšsko, Nemecko, Nórsko, stihla som navštíviť kamošov v Česku a rodinu na Slovensku. A Belgicko som poznala skoro lepšie ako Slovensko.

 

Popritom som sa však začala zamýšľať nad otázkou: môže byť turizmus udržateľný?

Dá sa cestovať tak, aby sme neboli len pasívny konzumenti miest a kultúr?

Začala som rozvíjať koncept „pomalého cestovania“. Snažila som sa krajinu skutočne spoznávať, stretávať lokálnych ľudí a učiť sa z každej skúsenosti.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•  

 

Pomaly ďalej zájdeš

Jedným z prvých dobrodružstiev bol prechod celého belgického pobrežia spolu so španielkou Martou a talianskou Giuliou. Nebojte, bolo to okolo 70km s tým, že Oostende bolo v strede tejto cesty, takže ubytko zabezpečené. Išli sme po “waldenrouden”,ktorá smerovala po pláži, po dunách, aj cez more, sledovali sme príliv odliv, tulene, mušle, móla, majáky, prístavy.

 

• 
• 
• 
• 
•  

S Giulls sme sa rozhodli prebikovať Holandsko - Belgické hranice, 500 dačo kilákov. Po ceste sme využívali platformu Warmshowers, ktorá funguje podobne ako couchsurfing. Ľudia ponúkajú bikerom ubytovanie vo svojich domovoch. Vďaka tomu sme mohli stretnúť miestnych ľudí, ktorí nám rozprávali o histórii miest, kultúre aj každodennom živote. Dokonca náš prvý hostiteľ Lars sa nás rozhodol vyprevadiť na 15km a ostal na ďalších 200km.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•  

Reconnection with nature

Vďaka mu-zee-u som sa mohla zúčastniť aj krátkodobého projektu na severe Nórska. Na dva týždne sme vycestovali na Lofoten, kde sme spolu s nórskou a nemeckou skupinou mladých ľudí objavovali miestnu prírodu a kultúru Sámi.

 

Polmaratón v Bruggách

Môj azda najobľúbenejší spôsob objavovania nových miest je beh. Vďaka polmaratónu som si mohla vychutnať vyľudnené uličky v Bruggách, kde skoro každý deň vládnu zástupy turistov.

 

Išla by som znova?

Ak by som mala možnosť vycestovať ešte raz, neváham ani sekundu. Rovno letím alebo bežím!

Paja Tomková

Január – December 2024

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Belgicko, mu-zee-um