Dobrovoľníctvo v zahraničí nie je dovolenka. Je to skok do neznámeho, ktorý preverí samostatnosť, jazyk, zodpovednosť aj schopnosť fungovať v novom prostredí.
V tomto článku prinášame osobnú skúsenosť dobrovoľníka, ktorý strávil 4 mesiace v portugalskom meste Peniche v rámci Európskeho zboru solidarity (ESC).
Ide o autentický pohľad zvnútra – bez idealizovania, ale aj bez zbytočného strašenia. Text ukazuje, ako môže vyzerať každodenný život ESC dobrovoľníka, čo všetko sa dá naučiť a prečo má zmysel vyjsť zo svojej komfortnej zóny.
Zdravím malta de KERIC,
Hlásim sa Vám po 4 skvelých mesiacoch z AJP v Peniche, Portugalsko. Tento čas som tam strávil ako dobrovoľník v rámci programu ESC. Bola to moja prvá skúsenosť s týmto programom, tak som vstupoval do hlbokých vôd bez skúseností. Našťastie voda nebola až tak hlboká, a rýchlo som si zvykol na nové okolie.
Primárne som sa zaoberal deťmi, ktoré chodia do asociácie na mimoškolské aktivity. Majú dva režimy - cez prázdniny sú tam od skorého rána až do siedmej večer, a cez školský rok k nám prišli poobede od druhej, ihneď po škole. Na slovenský príklad by som to prirovnal k družinej. Na deti sme dávali pozor, hrali sme sa nimi, pomáhali s prípravou aktivít ktoré im buď pripravovali kolegovia, alebo ktoré sme si my sami - dobrovoľníci - naplánovali.
Pomáhali sme aj s upratovaním v asociácii. Ja - kvôli mojim predošlým štúdiám portugalčiny - som aj pomáhal s aktivitami mimo detí v AJP, menovite som chodil s trvalými kolegami do škôl kde sme robili deťom aktivity v rámci sociálnych projektov, ktoré AJP malo.
Taktiež som aj pomáhal s "papierovačkami" ktoré potrebovali kolegovia a riaditeľka asociácie v rámci KA2 projektov, ktoré asociácia buď viedla, alebo bola ich súčasťou. Komunikoval som s medzinárodnými partnermi, viedol online hovory, kde sme sa dohadovali na postupe projektov a ďalších krokoch. Bola to práca plná zodpovednosti ktorá ma napĺňala, keďže mám rád výzvy, aj viac seriózne.
Mimo pracovných aktivít sme mávali aj "teambuildingy", napr. oslavu narodenín centra s cukrovinkami alebo vianočný večierok. Mali sme veľmi dobrý kolektív, tak bolo ľahké sa spoznávať aj s domácimi. Aj keď nie všetci vedeli anglicky, ja som mal to šťastie, že s mojou portugalčinou som sa dohovoril, a aj som nabral odvahu viac komunikovať po portugalsky, čo mi pomohlo aj do budúcna.
Peniche je situovaný hodinku a pól nad Lisabonom. Do Lisabonu, ale aj do iných veľkých miest sa dá ľahko a relatívne lacno dostať, keďže autobusová doprava je frekventovaná. Peniche sa nachádza na polostrove, ktoré bolo počas Napoleonských čias prestavané na veľkú pevnosť, tak mestské hradby sa doteraz týčia na mestom, aj keď už len symbolicky. Mestečko je menšie, ale je tam výber všetkého, či už dobrých reštaurácií, obchodov alebo cukrární. Miestne špeciality sú čerstvé morské plody, sardinhas (dezert ktorý vyzerá ako sardinka), pastel de Peniche (penichská verzia známejšej pastel de nata), São Marcos (podobá sa to krémešu, len je v tom zachladená smotana s medom).
V meste sa nachádza veľa historických pamiatok, či už maják na konci polostrova, pevnosť ktorá slúžila ako politické väzenie počas čias Estado novo, alebo ruiny druhej pevnosti. Má dva veľké pláže, južná Supertubos je jedna z najznámejších v rámci surferskej komunity. Na konci severnej Em Cima sa nachádza časť Baleal, kde sú krásne biele domy na útese, tu sa nachádza aj jedna z najznámejších surferskych pláží plná surferskych škôl, ale taktiež aj tu sú miesta na nočnú zábavu.
Naše ubytko sa nachádzalo v centre mesta pri pevnosti, boli sme od práce cca na 10 minút. Podľa počtu dobrovoľníkov má buď každý vlastnú posteľ, alebo sa dvaja delia o izbu. V byte je balkón s výhľadom, kuchyňa a kúpeľňa. Blízko ubytku sú reštaurácie, cukrárne, fitko, supermarket, a aj autobusová stanica.
S ostatnými dobrovoľníkmi sme mali veľa aktivít, či už sme išli von na pohárik Beirão s ľadom, alebo na dobrú francesinhu so Super Bockom. V meste je relatívne veľa možností, aj keď sa to samozrejme nedá porovnať s hlavným mestom. Ale podľa mňa to bolo viac, než dosť. Je tam veľa kľudu, ale človek sa môže kedykoľvek rozhodnúť ísť "medzi ľudí".
Pre mňa toto bola najlepšia voľba, a neľutujem moje rozhodnutie. Každému odporúčam si to vyskúšať a ísť do sveta, užiť si veľa slnka, dobré jedlo, kľudný a krásny život v Peniche.
Zoli z Lučenca
Aug 2025 - Jan 2026
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Prečítaj si o jeho prvých dojmoch na našom Instagrame.
Cudzí jazyk naživo u teba doma, iná kultúra bez letenky a priateľstvo, ktoré často vydrží roky. Presne to získavajú mentori a hostiteľské rodiny našich ESC dobrovoľníkov.
Daj si pauzu od života, zlepši sa v jazykoch a stretni mladých z celého sveta!
