Šimon z KERICu mi napísal:
“Ahoj Boris, chceš napísať pokračovanie toho, ako sa ti darí na ESC?”

Ja: Určite rád! 

Vzápätí som si však uvedomil, že neviem, o čom by som písal. Neviem ako. Nie preto, že by som nevedel písať, paradoxne trávim viac času písaním ako kedykoľvek predtým. Avšak úprimne nechcem písať o niečom, o čom písať nechcem. Zároveň však nemôžem predsa napísať blog o mojich pochybnostiach a výhradách k slobodnej vôli ako blog ohľadom ESC dobrovoľníctva pre KERIC.

Alebo môžem? 

Nebolo to práve vďaka mojej skúsenosti s ESC, ktorá vo mne vyvolala mnoho otázok a dala priestor na ne reflektovať?

Prasklina

vznikla počas mojej práce na väčšinovom rómskom sídlisku zvanom Los Palmerales. Po ôsmich mesiacoch a spoznaní mnohých ľudí a kontextu som si čím ďalej uvedomoval, že mať 24 rokov, bakalára a ambíciu objavovať ďalej je v danom kontexte dosť “nenormálne”. “Normálne” by bolo, byť manželom a otcom, možno už aj dvojnásobným. Pozrieť sa okolo seba a reflektovať, že kebyže sa narodím v Los Palmerales, veľmi pravdepodobne by som bol niekým iným.
Čo tým chcel Boris povedať?

Context matters
/kontext kde sa ocitáme je dôležitý

Priepasť

sa začala otvárať v januári, od kedy, ako súčasť môjho dobrovoľníctva môžem participovať ako edukátor v programe “medida juzdicial”. ( program sociálnych zručností pre mladistvých od 15 do 18 rokov, ktorý sa dopustili nejakého deliktu a bol im udelený trest, zvyčajne niekoľko mesiacov, ktorého súčasťou je povinná návšteva spomínaných kurzov). Stretávame sa raz do týždňa s každou skupinou a hodinu sa venujeme rôznym témam. Napríklad: emócie, toxické vzťahy, sociálne siete, tolerancia, riešenie konfliktov… atď. Od hlavnej edukátorky mám slobodu, pýtať sa, hovoriť, či pripraviť aktivity. Milujem to a veľmi si to vážim. 

A čo s tým má slobodná vôľa?

Pokiaľ ju vnímame ako slobodu sa rozhodovať o svojom živote, kontext je to, čo s ňou vie veľmi otriasť, až by mohlo stáť za otázku na koľko je slobodná?

Na prvej hodine, mi v jednej skupine mali všetci chuť povedať, prečo boli v danej triede. Rôzne delikty a problémy. Jeden konkrétne vo mne zostal. Vo veku 15 rokov, jeden z účastných povedal, ako sám prišiel do Španielska a ešte na letisku sa dostal do konfliktu so zákonom v dôsledku držby… 

…niečoho, čo som ja v 15 ani netušil, že existuje a niečoho, čo by som nevedel použiť ani dnes.  Zároveň ja si okolo veku 15 pamätám, náročnosť výberu strednej školy, definitívneho odlúčenia sa od Lega a hokeja a nesmelé pohľady. 

Obaja 15. 

Obaja radi čítame. On zbierky od Edgar Allan Poea a ja knihu od Jordi Siera i Fabra o živote Edgara Allan Poea.  

A tak sa pýtam v koľkých rokoch sa plne rozhodujeme kým a kde sme? V 15tich? Či skôr? Čo tak vo veku 10 rokov… či skôr?

Most

To je to, o čom chcem písať (a píšem) a čomu by som sa chcel aj naďalej venovať po skončení projektu. Aj vďaka všetkému tomu, čo mi bolo dané a v neposlednej rade možnosti participovať na ESC. Tu sa ocitám v kontextoch, ktoré vo mne vyvolávajú zásadné otázky a zároveň mám čas na ne reflektovať. Kombinovať túto prácu, klásť si otázky a hľadať odpovede s časom v prírode a dobrými ľuďmi. To je vízia do môjho ďalšieho života. Aj vďaka ľuďom, ktorých som tu mal možnosť spoznať a pracovať s nimi, či po ich boku a zároveň aj nekonečne veľa ľuďom a kontextov, vďaka ktorým môžem byť tým, kým som.

Viac mostov

Ak by ešte niekto spytoval to, prečo pochybujem o slobodnej vôli a absolútnej slobode našich rozhodnutí, rád by som sa podelil o skúsenosť z mojej práce. Už len to, že čítate tieto riadky, práve tak ako, že ja ich píšem, sú dôsledkom schopnosti čítať a písať. Pretože som pochopil, že “nemám okuliare”, alebo “nechce sa mi” vedia aj vo veku 17 rokov skrývať to, že niekto nevie písať, či čítať. To, či sa tak niekto rozhodol, alebo nie, a čo to znamená, nechávam na vás.

Ďakujem za prečítanie.

Napísal

Boris Bielik

ESC Dobrovoľník v Španielsku, Elche

Okt 2024 - Jún 2025

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

*vždy som rád, keď mi niekto napíše ako reakciu na text, ktorý som písal. Či už koment, poznámka, výhrada, či čokoľvek budem rád ak sa z monológu, či reflexie stane dialóg.