KERIC | Erasmus+, ESC dobrovoľníctvo a vzdelávanie mládeže - Straty & nálezy: Cesta sebaobjavovania prostredníctvom dobrovoľníctva

Stále sa hľadám, no viem o sebe mnohonásobne viac, než tomu bolo pred rokom.

Myslím si, že ako mnoho mladých ľudí v súčasnosti, tak aj ja sa v tomto svete cítim trochu zmätený a stratený. Čakal som, že štúdium na vysokej škole mi jasne ukáže moje životné smerovanie, udá priamočiaru dráhu budúcemu fungovaniu, no trošku som sa mýlil. Jednoznačne to nie je prípad každého, ale taktiež viem, že nie som sám, kto takto rozmýšľa.

*Roadtrip c.1 Ring Road - okolo celého ostrova

Z rozprávania mojich rodičov o ich študentských časoch som si vytvoril určité očakávania, ale realita bola úplne iná. Doba sa radikálne zmenila. Pripadá mi, že napriek tomu, že nás technológie spájajú, sme kvôli nim stále viac a viac izolovanejší. Niektorých spolubývajúcich na internáte som prakticky vôbec nespoznal, voľný čas trávili zvyčajne na mobile a počítači. Jediná slovná výmena prebehla, ak sme sa náhodou stretli na chodbičke v predsieni a zdvorilostne si povedali pár slov. Rovnako tomu bolo pri varení v kuchynke pre celé poschodie, každý má slúchadlá na ušiach a väčšinou sa tak pozdravíme.

*Roadtrip c.2 Východné fjordy Islandu

A čo napríklad Erazmus na zahraničnej škole, veď ten prináša nezabudnuteľné zážitky. Častokrát vám vo vycestovaní zabráni neochotný referent a ak sa predsa do zahraničia dostanete, následne vám veľmi ústretoví pedagógovia nechcú uznať kredity za predmety a vy si musíte predlžovať štúdium. Takže to mnohí radšej s Erazmom vzdajú, aby školu vôbec načas dokončili.

Nejako takto prebiehalo moje štúdium a ja som cítil, že trošku vyhorievam. Túžil som po niečom hmatateľnom, chcel som sa tiež cítiť aspoň trochu užitočný a nechcel som mať pocit, akoby len márnim čas.

*Úcastníci kempov si mohli vyskúsat svoje fotografické zrucnosti pri zachytávaní rôznorodých prírodnych javov.

Vedel som, že si od školy potrebujem dať minimálne pauzu. A tak som sa rozhodol, že pôjdem po dokončení bakalára dobrovoľničiť. Cez stránku Kericku som našiel ponuku projektu. Práca spočívala vo vedení fotografických kempov pre cudzincov na Islande. Túto krajinu som mal v hľadáčiku už naozaj dlhú dobu a fotografiu milujem, takže nebolo o čom. Nemal som ani najmenšie tušenie, ako ma táto skúsenosť obohatí a posunie v živote ďalej. Koľko sa toho o sebe dozviem, aké nové veci sa naučím. Všetko sa posnažím stručne zhrnúť v nasledujúcich odstavcoch.

*Fotografie z environmentalnych + fotografických kempov. Dobrovolníci pri cistení pláze

Na úvod je dobré povedať, že aj v rámci dobrovoľníctva ide o veľmi špecifickú skúsenosť, ktorá nemusí sadnúť úplne každému. Povedal by som, že všetko stojí aj padá na ľuďoch, s ktorými ju prežívate. Fungujete spolu nepretržite, ste odkázaní jeden na druhého a vzájomná podpora je neskutočne dôležitá. Štyria sa delíte o izbu, v dome vás je v určitých momentoch cez dvadsať. Čo pre mňa pôsobilo ako splnený sen, pre iných môže byť neuveriteľne stresujúce prostredie. No aby som týmto niekoho neodradil, vo väčšine iných projektov na izbe bývate sami alebo sa o ňu delíte dvaja.

Z tohto dôvodu musím jednoznačne skonštatovať, že sa považujem sa nesmierneho šťastlivca. V mojej generácii dobrovoľníkov a rovnako aj v tej nasledujúcej sa nenachádzal nikto, s kým by som si vyslovene nerozumel. Bol som obklopený ľuďmi, s ktorými som túžil tráviť všetok možný voľný čas, spoznávať s nimi krajinu a zažívať neuveriteľné dobrodružstvá.

*Moji úzasní kamaráti. (Kolegovia + dobrovolníci)

Samotná práca camp-leadera ma naučila mnohým veciam. Stal som sa o dosť flexibilnejším, pretože situácie sa niekedy vyvíjali zo dňa na deň. Účastníci pochádzali z celého sveta, boli všetkých vekových kategórií, mali rôzne očakávania a predstavy. Interakcie s nimi ma nesmierne obohatili a rozšírili moje vnímanie sveta a ľudí v ňom. Zároveň ma naučili, že nie vždy sa dá každému zavďačiť na 100%, aké dôležité je mať od vecí odstup a nebrať si určité veci osobne.

*Pocas vyletov pri troche stastia a v správnom ročnom období viete natrafit na tulene ci puffinov

Nechcem sa šialene rozpisovať, už teraz je toho pomerne dosť, ale za seba vám môžem garantovať, že po skúsenosti ako táto sa zmení váš pohľad na mnohé veci. Uvedomíte si svoje priority, naberiete sebavedomie a váš život sa začne uberať novým smerom. Nechcete sa navrátiť do zbehnutej rutiny bežného fungovania, chcete niečo viac. A dobrá správa je, že kde jedno dobrodružstvo končí, ďalšie začína.

*Roadtrip c.3 Highlands - ponukol jedny z najkrajsích panprám v mojom zivote

Teraz s niekoľkomesačným odstupom môžem smelo konštatovať, že som si našiel úžasných nových kamarátov. S mnohými som v pravidelnom kontakte na sociálnych sieťach. Okrem toho sa nám podarilo stretnúť aj mimo Island. Už som stihol mať návštevu z Nemecka a z Madeiry, na ktorú som zase o pár mesiacov neskôr cestoval ja a ešte som k tomu stihol pridať Sicíliu. Práve sa nachádzam na ďalšom krátkodobom projekte v Portugalsku a neviem sa dočkať momentu, kedy sa aj na tomto mieste opäť stretnem s niektorými z nich. Vzťahy ako tieto sú veľmi vzácne, a preto je dôležité sa o ne starať ako najlepšie viete.

Na záver už len trochu životnej filozofie. Osobne verím, že všetko v živote má nejaký význam, aj to čomu možno v niektorí moment nerozumieme. Vysoká škola mi dala kopec teoretických znalostí a myslím si, že ich v budúcnosti určite nejakým spôsobom zužitkujem. Potom je tu ešte škola života a to, čo si znej odnesiete má pre každodenné fungovanie nevyčísliteľnú hodnotu. Island považujem za jednu z najcennejších lekcií, ktoré so v nej doposiaľ absolvoval.