Pôsobil ako dobrovoľník vo Vietname a vôbec to neľutuje. Pochádza z Martina a o Európskej dobrovoľníckej službe sa dozvedel od svojho kamaráta. Túto organizáciu, ktorá sídli v Čadci, navštívil prvýkrát v roku 2014. Najviac ho lákali projekty mimo EÚ, až nakoniec padla voľba na Vietnam. Strávil tam 8 mesiacov a vyučoval anglický jazyk.

Čo je potrebné poslať dobrovoľníckej organizácii, s ktorou chce človek spolupracovať?

Samozrejme, bolo potrebné preposlať štruktúrovaný životopis plus motivačný list, v ktorom som sa snažil opísať svoju vtedajšiu situáciu a dôvod, prečo chcem participovať na tomto projekte a mať teda túžbu či odhodlanie na to, aby som zmenil svoj život. Nakoniec som sa s touto šancou popasoval, nakoľko nie som „native speaker“, čo v konečnom dôsledku nebolo až tak hrozné, no určite som mal v začiatkoch môjho pôsobenia ako lektor na čom pracovať a dobiehať zameškané.

Dá sa ísť na dobrovoľníctvo s kamarátom?

Áno, samozrejme, dá sa. Na projekte som sa zúčastnil s mojím kamarátom a spolužiakom so strednej, tiež Martin z Martina, ktorý vo Vietname zostal a naďalej sa tak venuje lektorskej činnosti.

Musel si vybavovať niečo na úrade práce alebo na škole?

V mojom prípade to bolo tak, že sme sa so zamestnávateľom dohodli o rozviazaní pracovného pomeru. To znamenalo, že som sa musel zaregistrovať na úrade práce, respektíve stačilo len doložiť potvrdenie z vysielajúcej organizácie na to, aby som nemusel zbytočne po skončení EDS platiť zdravotné poistenie.

Dobrovoľníctvo vo Vietname. Fotografia: archív Martin

Aké si mal predstavy pred projektom a celkové dojmy na konci?

O krajine som mal ako-také informácie, či už z internetu, vojnových filmov alebo priamo od kamaráta Dávida, ktorý pôsobil vo Vietname o jeden turnus skôr. Takže po jeho návrate sme mali informácie z prvej ruky. Ťažko sa hľadajú slová na to, ako by som hodnotil projekt. Jednou vetou asi toľko... Bola to úžasná jazda.

Ako je to s vreckovým, dostaneš niečo?

Vreckové býva rôzne v závislosti od miesta konania projektu. Rozpočet pre EDS v Európe je iný ako pre Áziu, prípadne Latinskú Ameriku. V mojom prípade to bolo zhruba 50 € na mesiac.

Musel si niečo platiť aj z vlastného?

Náklady spojené s EDS sú vo väčšine prípadov kryté, preplácané do výšky 100%. Transfer do krajiny pôsobenia dobrovoľníka, ubytovanie, strava, prípadne očkovanie či víza boli v mojom prípade preplatené v plnej miere.

Ako vyzerá deň dobrovoľníka?

Keďže som pôsobil vo Vietname ako lektor angličtiny, tak sa môj pracovný deň odvíjal od toho, kde som v daný deň učil. Celkovo som pôsobil na troch miestach ako napríklad, centrum pre telesne a duševne znevýhodnených, súkromná jazyková škola založené našou NGO a nakoniec Technická univerzita v Hanoji na Fakulte cudzích jazykov. Vyučovanie sme mávali aj doobeda, aj poobede.

Dobrovoľníctvo vo Vietname. Fotografia: archív Martin

Na každú jednu hodinu som musel mať dopredu nachystané podklady pre študentov. A, samozrejme, som ako lektor musel byť na hodinu dostatočne pripravený, aby som vedel, o čom hovorím a čo treba študentov naučiť. Koncepty študijných podkladov sme skladali výlučne z materiálov dostupných na internete. Knihy sme skoro vôbec nevyužívali, nakoľko nám aj študentom prišli časom nudné a príliš odborné. Preto sme zvolili iný spôsob, viac hravý, čo sa veľmi osvedčilo. Študenti uvítali hlavne rôzne modelové situácie na danú tému a hry, pomocou ktorých si zlepšovali znalosti jazyka. Študenti, hlavne teda zdravotne znevýhodnení, mali slabšiu znalosť angličtiny, preto sme museli veľakrát využívať aj pomoc pracovníka z našej organizácie na tlmočníctvo.

Boli ubytovanie a strava zabezpečené? Ako by si ich hodnotil?

Ubytovanie a strava sú, samozrejme, zabezpečené a hradené z grantu EÚ. Bývali sme v izbách rozdelených podľa pohlavia. V jeden moment sa stalo, že som izbu zdieľal ešte s ďalšími piatimi dobrovoľníkmi. Izby boli vybavené dvojposchodovými posteľami. Paradox bol, že Vietnamci nemajú v domoch ústredné kúrenie, takže aj keď sa to nezdá, tak v zime to bol celkom boj spať pri zhruba 5 stupňoch vnútri. Strava bola podávaná 3-krát denne, raňajky podľa toho, čo chladnička dala, no a obed a večera boli formou bufetu. Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, tak tieto každodenné „rituály" mali svoje čaro, pretože sme sa pri nich stretávali skoro všetci dobrovoľníci. Jedlo bolo, samozrejme, veľmi chutné a pestré, od mäsa cez vegetariánsku stravu, až po exotické ovocie, dezerty a podobne.

Existuje veková hranica pre dobrovoľnícku činnosť?

Veková hranica pre EDS je stanovená do 30 rokov. Samozrejme, dobrovoľníkom môžete byť v akomkoľvek veku aj po tridsiatke, avšak bez možnosti poberania grantu z EÚ. Ak si šikovný a veľmi presvedčivý, môžeš si napríklad založiť „fundraising“ na vycestovanie v rámci dobrovoľníctva a minimálne si tak znížiť náklady na cestu a život v krajine, kde chceš pôsobiť. Pre dobrodruhov je tu aj možnosť dobrovoľníctva cez službu „Workaway“, kde si sami hľadáte možnosti, ako byť nápomocný, či už ku komunite alebo jednotlivcovi v rôznych oblastiach sociálneho života.

Dobrovoľníctvo vo Vietname. Fotografia: archív Martin

Odkiaľ boli iní dobrovoľníci a aká bola spolupráca s organizátormi?

My sme v hostiteľskom dome mali rôzny mix národností a kultúr, väčšina dobrovoľníkov pochádzala z Európy. Veľké zastúpenie mali dobrovoľníci z Holandska, Veľkej Británie a Francúzska. Organizácia pôsobí v tomto odvetví už pomerne dlho a majú veľmi bohaté skúsenosti s prijímaním a vysielaním dobrovoľníkov. Hlavne dávajú možnosť miestnym mladým ľudom vidieť a vzdelávať sa v rôznych kútoch sveta.

Ako dlho si bol dobrovoľník a v akej krajine bolo cítiť kultúrne rozdiely?

Ako dobrovoľník som pôsobil v Hanoji, čo je hlavné mesto Vietnamu, dokopy som tam bol osem mesiacov. Kultúra a zvyky boli veľmi odlišné od tých našich. Niektoré veci ma prekvapili, či už v pozitívnom alebo negatívnom slova zmysle. Z tých pozitívnych vecí ma zaujal cit pre rodinu. Rodiny žili niekoľko generácií spolu na jednom mieste a bola z nich cítiť tá súdržnosť. Naopak, cudzoložstvo alebo rozvod bolo hanbou pre miestnu spoločnosť. Z tých menej pozitívnych skúseností z vietnamskej kultúry to bolo napríklad hlasné pľutie až z „päty“, dokonca bez ostychu aj z poschodia dole na ulicu, po ktorej ste práve kráčali. Odpad, ktorý sme zvyčajne naučení hádzať do košov, je vo Vietname nevídaným javom. Pre nich je normálne hádzať odpadky na zem alebo v taškách pred domy.

Zopakoval by si si túto skúsenosť?

Samozrejme, že by som si to zopakoval, no každý jeden mladý človek do 30 rokov môže túto možnosť využiť raz v živote, respektíve dvakrát, to jest, ak sa jednotlivec rozhodne ísť na EVS typu krátkodobá, to je do 60 dní, a následne absolvuje EDS ešte na ďalších max do 10 mesiacov. Spolu je teda možné ísť na celých 12 mesiacov pokiaľ si to človek dobre premyslí a nájde si vysielajúcu - prijímaciu organizáciu s projektami takéhoto trvania. Tým, že som pôsobil na EDS 8 mesiacov, tak možnosť na ďalšiu EDS, teda krátkodobú, zanikla.

Dobrovoľníctvo vo Vietname. Fotografia: archív Martin

Zmenil sa pohľad tvojich blízkych na teba po tejto skúsenosti?

Po mojom návrate som bol trocha zatrpknutý voči miestu odkiaľ pochádzam, nezmenilo sa takmer nič, tým myslim vizuálnu stránku miesta, kde bývam, ale aj ľudia a ich pohľad na mňa. Veľa z nich si spájalo moju EDS s dovolenkou alebo skôr niečo v tom štýle že: "Veď ty si tam nič nerobil". Po čase som si ale zas zvykol vrátiť sa do starých koľají, i keď dodnes vo mne rezonujú spomienky z Vietnamu. Bol to, samozrejme, veľmi silný zážitok.

Čo by si odkázal budúcim dobrovoľníkom?

Asi len toľko, že ak majú chuť a „drive“ cestovať, spoznávať nové miesta a pozitívne naladených ľudí, tak nech na nič nečakajú a chopia sa tejto jedinečnej príležitosti.

Dobrovoľníctvo vo Vietname. Fotografia: archív Martin