Patríš k ľuďom, ktorí by chceli čo najviac spoznať svet, no nemôžeš si dovoliť cestovať toľko, koľko by si chcel? V dnešnej dobe už, našťastie, existuje viac možností ako vidieť svet bez toho, aby si veľa minul. Jednou z nich sú aj dobrovoľnícke programy, ktoré ponúkajú rôzne organizácie a vďaka ktorým sa môžeš dostať na vysnívané miesta. Urobila tak aj 27-ročná Dominika z Komárna, ktorá si vďaka dobrovoľníctvu splnila svoj sen o Islande.
Dominika rozhodne nie je typ človeka, ktorý by dlho obsedel na jednom mieste. Počas vysokoškolského štúdia v Bratislave absolvovala zahraničný študijný pobyt v Portugalsku, po ukončení VŠ stážovala v Barcelone, odkiaľ si to nasmerovala na dva roky do Prahy, kde pôsobila ako projektová manažérka. Popri jej študijných i pracovných povinnostiach v nej však niekoľko rokov rezonovala myšlienka dlhodobého dobrovoľníctva. Keď Dominika natrafila na program Európska dobrovoľnícka služba (EVS), ktorý sprostredkúva dobrovoľnícke projekty v zahraničí, rozhodla sa skúsiť šťastie.
EVS zahŕňa aktivity sociálnej starostlivosti, práce s mládežou a deťmi, kultúrne aktivity alebo aktivity fyzickej práce pre ochranu životného prostredia. Vykonáva sa na plný úväzok a bez finančného odmeňovania. Hosťovská organizácia pokrýva prakticky všetky náklady dobrovoľníka, a to cestovné náklady, náklady na ubytovanie, stravovanie, poistenie aj vreckové. Dĺžka dobrovoľníckej činnosti podľa výberu prebieha v intervaloch najmenej dva týždne a najviac dvanásť mesiacov. EVS si stanovuje dve prvotné kritériá - je určená ľuďom do 30 rokov a je možné ju využiť len raz za život.
Najdôležitejšia je však vôľa pomáhať bez nároku na odmenu, odhodlanie odovzdať svoje úsilie pre vblaho planéty a jazyková zdatnosť uchádzača. Výber jednotlivca závisí od pozície, ktorú požaduje vykonávať, od lokality a od času, ktorý plánuje dobrovoľníctvu venovať.
Keďže mala Dominika skúsenosti s vedením tímov, s pôsobením v medzinárodnom prostredí a aj s učením, získala pozíciu tím líderky na jej vysnívanom Islande, kam sa presťahovala na jar 2018, kedy sa zahájil jej polročný dobrovoľnícky pobyt v rámci neziskovej organizácie SEEDS Iceland. Jej poslaním je podporovať interkultúrne porozumenie, ochranu životného prostredia prostredníctvom sociálnych, kultúrnych a environmentálnych projektov v krajine.
Úlohou Dominiky ako tím líderky bolo zastrešiť všetky organizačné povinnosti spojené s fungovaním skupiny krátkodobých dobrovoľníkov z celého sveta. So skupinami dobrovoľníkov cestovala po ostrove v dvojtýždňových turnusoch a realizovali projekty, či už fyzické aktivity ako sadenie stromčekov, čistenie pláží, budovanie chodníkov v horách či edukatívne činnosti ako prednášky či semináre vedené predovšetkým o životnom prostredí.
"Zvyčajne sa fyzicky pracovalo päť dní v týždni v rôznych lokalitách po celom ostrove v primeranom čase a pracovnom tempe. Kolektív bol poväčšine stále spolu. Večery spočívali v spoločnom stravovaní, ktoré sme si samostatne pripravili, a v organizovaní rôznych workshopov, prezentácií a diskusií pri čaji a hudbe. Dlhodobí dobrovoľníci mali svoju 'základňu' v hlavnom meste Reykjavík. Organizácia na účely bývania poskytuje tri samostané veľké rodinné domy s plným vybavením," približuje Dominika.
"Práca dobrovoľníka nie je len o práci samotnej, je to životný štýl, ktorý prihliada nielen na seba, ale na existenciu iných a aj celej planéty. V celej komplexnosti nových situácií a prostredia hosťovskej krajiny dodnes považujem za veľký prínos práve otvorenie dverí do sveta ľudí rovnako zmýšľajúcich, rovnako sa snažiacich o dobrú vec, rovnako sa smejúcich a starostlivých. A to i napriek krajinnej alebo svetadielovej rozmanitosti. Úžasnou devízou je dotýkanie sa miest, ktoré vo všeobecnosti robia ľudí lepšími, empatickejšími, učia ich sťahovať roztiahnuté lakte egoizmu, utlmujú hegemonistický spôsob života a matériou oklieštenú ľudskú slobodu. A hlavne inštinktívne motivujú k jednoduchosti a sebaredefinícii.” opisuje Dominika najväčšie prínosy svojej dobrovoľníckej činnosti.
Z hrdosťou Dominika spomína napríklad na skúsenosť s desiatimi mladými ľudmi z USA, ktorých spájalo problematické až krízové rodinné prostredie. Na náklady príspevkov súkromných sponzorov absolvovali pobyt na Islande, ktorým organizácia SEEDS pomohla v symbióze s čistou prírodou jednoduchšie sa vyrovnať so zložitou situáciou v domácom kolobehu bežného života. "Bolo pre mňa vskutku úžasné a zmysluplné sledovať úprimnú radosť na ich tvárach, počuť ich hlasný smiech a konverzovať o témach environmentálneho povedomia, multikulturalizme, o kolorite krajiny, jej ľuďoch, faune, flóre. Denne sme spoločnými silami vysadili asi 400 stromov a vyzbierali niekoľko vriec odpadu vyplaveného morom. Pracovné aj oddychové spoločné chvíle v našej malej komunite nás všetkých naučili niečo nielen vidieť ale aj chápať. A ak ako bytosti dávame niekomu zmysel a orientáciu, ak sa prostredníctvom nás niekto iný dennodenne stáva lepším a dôležitým pre našu planétu, vtedy veci majú zmysel. Toto sú momenty, pre ktoré sa mne oplatí žiť. Každý jeden deň," približuje Dominika.
Mnohí ľudia si predstavujú Island ako dokonalú krajinu. Opýtali sme sa preto Dominiky, či je takéto vnímanie pravdivé a či sa Island stretáva s nejakými napríklad environmentálnymi problémami. "Krajina nepozná katastrofy ľudského pôvodu a hlavným atribútom domáceho života je každodenne dosahovať vzácny súlad vzájomnej medziľudskej pomoci s vysokým nastavením environmentálnej vôle, neustále vylepšovať spôsoby využívania prírodných zdrojov, predovšetkým geotermálnej energie, a starostlivým recyklovaním odpadu. Islanďania poskytujú celému svetu dokonalý obraz, ako žiť a správať sa k prírode a zároveň poskytujú dôkaz, že každá krajina má svoju ekologickú pamäť, ktorá nezabúda. Island však trpí nedostatkom prirodzeného zalesnenia. Absenciu lesov vymodelovala predovšetkým kombinácia troch hlavných kritických faktorov: lesy pustošiaca éra slávneho národu Vikingov, v stredoveku malá doba ľadová a nehostinné podmienky počasia. Zalesňovanie trávnatých plání je na Islande minimálne tak dôležité, ako separácia odpadu. Domáci obyvatelia i dobrovoľníci z celého sveta sa preto intenzívne snažia o lesnatejšiu krajinu už vyše desaťročie," vysvetľuje Dominika.
Island Dominike neučaroval len jedinečnou a dychberúcou prírodou, ale aj samotnými obyvateľmi. "Islanďania neabsolutizujú seba, nepreferujú konzumné moderné trendy, ich personálne poslanie spočíva v jednoduchej človečenskej logike šťastne žiť, tvoriť a chrániť. Optimistickí a spriaznení ľudia s obrovským srdcom. Všetci hovoria plynulou angličtinou, sú vysoko literárni, muzikálni, spoločenskí, súdržní, cítia bezpečie, vzájomnú podporu a optimizmus je ich stratégiou na prežitie," opisuje Dominika.
V čom by sme si teda mohli vziať príklad z Islandu my? "Slovensko ako aj Island, je malou krajinou. Islanďania nás učia nielen o enviromentálnom povedomí, znovuvyužívaní materiálov, recyklácii, minimalizme a súlade s prírodou, ale aj otvárať srdcia a domovy, byť viac tolerantnými voči rôznorodosti - názorovej, rasovej, náboženskej, sexuálnej," myslí si Dominika, ktorá v malej dedinke na severe ostrova ostala žiť aj po skončení dobrovoľníckeho programu. Ako však hovorí, po tejto skúsenosti jej srdce dobrovoľníka bije ešte intenzívnejšie ako predtým a cíti silnú potrebu sa odovzdať opäť na inom mieste, tam, kde je to potrebné a kde je pomoc vítaná.
A čo radí Dominika tým, ktorí by chceli skúsiť dobrovoľníctvo, no ešte stále váhajú? "Vzdelanie je nesmierne dôležité a my veľakrát zabúdame, že škola nie je jediné miesto, kde sa dajú vedomosti a skúsenosti nadobudnúť. Zážitkové učenie má rovnako intenzívny účinok a mnohokrát zapustí oveľa hlbšie korene ako mechanické učenie. Vzdelávať mládež aj takýmto spôsobom má signifikantný dopad na výchovu ďalších generácií, kde verím, že pobyt v medzinárodnom prostredí má pozitívny vplyv na interkultúrne porozumenie, odbúrava predsudky, bojuje proti rasizmu a xenofóbii a otvára priestor na hodnotné skúsenosti, z ktorých je následne možné čerpať aj v budúcnosti.
Najťažší krok spočíva v našom individuálnom rozhodnutí, prekonaní vlastného strachu a prekročenia hraníc pohodlného života. A po ňom je možné objaviť miesto, ktoré má svojím charakterom ambíciu vymknúť nejedného jedinca z klietky hektického materiálneho žitia, donúti ho prekalibrovať morálny kompas, usporiadať myšlienky, proste objaviť miesto, kde sa dejú vonkajšie i vnútorné zázraky. Pre mňa je týmto miestom rozprávkový Island," uzatvára Dominika.
Zdroj: Noizz.sk, Original article
Vyskúšaj si dobrovoľníctvo v zahraničí a staň sa súčasťou medzinárodnej komunity.
Či už si nadšený hráč alebo iba začiatočník, ktorý sa chce len dobre zabaviť, u nás nájdeš hry vhodné pre všetkých.
Každý utorok o 17:00 ťa pozývame do KERICu na našu jazykovú kaviareň.
