Každú stredu sa v KERICu koná Jazyková kaviareň. Diskutuje sa o psychológii, filozofii, spoločenských témach... Pred týždňom sa diskutovalo o otázke "Máme ako ľudia právo zabíjať zvieratá ? ". Táto otázka viedla k téme o vegetariánstve a vegánstve a o tom, čo je to v súčasnej spoločnosti.

Zmeny v životnom štýle a sociálno-ekonomickom postavení ľudí sprevádzala aj zmena stravovacích návykov. V posledných rokoch bolo možné pozorovať vznik nových diét, ako je paleo diéta (vylúčenie obilných a mliečnych výrobkov), bezlepková diéta (vylúčenie obilných výrobkov z pšenice, ovsa, jačmeňa a raže) alebo iné varianty "no'' diét (napr. "bez pridaného cukru", "bez laktózy", "bez hydrogenizovaných tukov"). Vegánska strava sa však zdá byť najvýberovejšou stravou v západnej spoločnosti.

Vegetariánstvo a vegánstvo : aké sú rozdiely ?

Vegetariánska strava sa vyznačuje tým, že si zakazuje všetky mäsové výrobky, teda červené mäso, ryby a hydinu. Zatiaľ čo vegánska strava označuje stravu zakazujúcu všetky živočíšne produkty, ako sú napríklad mlieko, maslo, vajcia alebo med. Vegánsky model ide ešte ďalej tým, že vylučuje aj výrobky, ako sú výrobky pre domácnosť, oblečenie a obuv, kozmetika, t. j. všetky výrobky, na ktorých výrobu bola potrebná živočíšna sila. Tento vegánsky model ide ďalej než len k jednoduchému stravovaciemu presvedčeniu, ale stáva sa skutočnou životnou filozofiou.

Prečo sa ľudia stávajú vegetariánmi alebo vegánmi?

Dôvodov, ktoré môžu človeka dotlačiť k tomu, aby sa stal vegánom alebo vegetariánom, je viacero. Podľa webovej stránky Harvard Health Publishing to môže súvisieť so zdravím, náboženským presvedčením, obavami o dobré životné podmienky zvierat alebo používanie antibiotík a hormónov v chove hospodárskych zvierat alebo túžbou stravovať sa spôsobom, ktorý zabraňuje nadmernému využívaniu environmentálnych zdrojov. Môže to byť aj otázka ceny pre ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť výrobky z mäsa, alebo dokonca otázka chuti atď." Mäso nejem jednoducho preto, že mi nechutí," hovorí Lavinia, dobrovoľníčka z organizácie KERIC.

"Vegáni jedia len semienka"

"My síce jeme semienka, ale nielen to. Nie sme vtáci !" hovorí Francesca, dobrovoľníčka z KERIC, ktorá sa pred dvoma rokmi rozhodla stať vegánkou. " Zvyčajne jem cestoviny, falafely, zeleninové nugetky a podobne". Vlastne je to veľmi bežné jedlo ". Aby Francesca získala potrebné živiny, jedáva cícer, fazuľu, tofu, pije rastlinné mlieko a dokonca aj Kofolu (áno, je to vegánska :))

Podľa článku z webovej stránky Ministerstva pôdohospodárstva, ochrany prírody a kvality potravín, zverejneného v roku 2020, aj keď slovenský trh nie je tak rozvinutý ako v západných krajinách Európy, kategórie rastlinných alternatív mäsa a údenín sa medzi slovenskou populáciou stávajú známymi... ako napríklad Kofola. 

"Napríklad v roku 2019 si viac ako tretina slovenských domácností (36,4 %) aspoň raz kúpila rastlinné alternatívy mäsa a údenín. Viac ako pätina (21,6 %) ich kúpila raz alebo dvakrát a 14,8 % respondentov sa rozhodlo pre tri a viac nákupov. Pol percenta obyvateľov sa stravuje čisto vegánsky, 3 % volia vegetariánsku stravu a 14,7 % Slovákov znižuje spotrebu mäsa a živočíšnych výrobkov. Okrem toho až 22,7 % respondentov prieskumu uvažuje o znížení spotreby mäsa a živočíšnych výrobkov vo svojom jedálničku, vzťahujú sa na web. 

Vegánstvo, riešenie na všetko ?

Existuje mnoho dobrých dôvodov, prečo sa stať vegetariánom alebo vegánom, ale záleží na každom z nich. A čo všežravci? Mali by všetci ľudia konvergovať k vegetariánskej alebo vegánskej strave? Mali by sme uprednostniť naše chute pred zvieratami? "Mäso jem, pretože naň mám chuť," hovorí Daniela, dievča, ktoré sa zúčastňuje na jazykovej kaviarni KERIC. Keď idem napríklad do posilňovne, potrebujem nejaké bielkoviny a nejde ani o jedlo, ale o moje duševné zdravie. Pretože potrebujem a rada chodím do posilňovne," uvádza.

Viete, že...

...., že hoci je druhou najľudnatejšou krajinou, India drží prvenstvo v spotrebe najmenšieho množstva mäsa na obyvateľa, podľa webovej stránky WorldAtlas. V skutočnosti a&nbspv dôsledku rôznych faktorov vrátane náboženských zákonov týkajúcich sa mäsa (najmä hovädzieho) a prevažne vegetariánskej stravy mäso jednoducho nie je položkou, ktorú Indovia vyhľadávajú. Na jedného obyvateľa pripadá približne 1,8 kg hydiny, čo z nej robí najčastejšie konzumované mäso, uvádza webová stránka. Za Indiou nasleduje Bangladéš (3,4 na obyvateľa) a Etiópia (4,54 na obyvateľa). 

Ako vidíme, na tieto otázky, či jesť alebo nejesť mäso, neexistuje správna alebo nesprávna odpoveď, pretože ak je to pre niekoho otázka zmeny stravy, pre iného je to otázka kultúry a ďalších faktorov, ktoré môžu mať vplyv na konzumáciu zvierat.

Laurène GEORGEAULT

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Francúzsko

Preložené s prekladačom Deepl.