Nazvime to voľným pokračovaním predošlej trilógie „Ako sa Branko vybral do Gruzínska“ J A tak začína nová kapitola.

No kde začať? Snáď nejaké porovnania...

Odlietať kde je 14 stupňov a prvé predjarné slnečné lúče nútia zhadzovať zimné kabáty, to je také slovenská. Priletieť do -20 stupňov a padnúť do metrového záveju, to je také ruské.

Kúpiť kilo jabĺk za pár drobných a vynechať vodku (pre nedostatok peňazí), to je také slovenské, no kúpiť fľašu kvalitnej vodky lacnejšie ako 1 Kg jabĺk (samozrejme aj pri nedostatku peňazí), to je také ruské. No môžeme im teda vyčítať, že chlascú, keď je to tak sakra lacné??!? A milé dámy, keby ste nevedeli, módna polícia je neúprosná a tak móda do akéhokoľvek zimného počasia od -30 stupňov až po mnou milovanú jarnú čľapkanicu sú super vysoké čižmy s podpätkom minimálne 10 centimetrov, najlepšie však 20cm! Nesmú chýbať silonky a minisukňa ktorá toho viac odhaľuje ako zakrýva... teda niekedy ani nemožno povedať, že niečo zakrýva... kto vie koľko pánov v tomto momente zvažuje výlet na toto čarovné miesto J A podarilo sa mi vyvrátiť jednu starú teóriu, ktorá hovorí, že láska sa nedá kúpiť... V Tatársku sa dá a dokonca celkom lacno. Majonéza s príznačným názvom a ešte k tomu v akcii J To len taký skromný postreh. No rovnako sa tu ľudia nevedia ponáhľať... Prečo, to doteraz nechápem, no práve tento antropologický poznatok je obzvlášť viditeľný ráno na trhu. Pre objasnenie – každé ráno musím prejsť na stanicu metra miestnou tržnicou, kde je ulička miestami široká ani nie pre človeka, skôr pre psa... a tie psy tam naozaj aj behajú!! No keď sa na čelo kolóny dostane bábuška, ktorá sa nesie ako vyhadzovač Devilsu (pre ľudí mimo NR, prosto dosť naširoko J , potom ju môžem len ťažko preskočiť. Ale rozčuľovať sa keď o nich človek zavadí, na to by ich bolo!

No začal som tak trochu od Košíc, tak sa vráťme naspäť do Nitry... Som v krásnom mestečku Kazaň v Tatárskej republike, ktorá nie je až taká podobná samotnej ruskej náture. Prvotný nápad bol učiť jazyky na univerzite – študákov ktorí končia špecializáciu učiteľstvo IT a angličtina. A tak si hovorím, čo ich mám naučiť, keď sú už isto nadupaní v angličtine a omnoho viac nad vecou ako ja? No čudujte sa svetu, oni neboli J Povedzme si otvorene a pri všetkej úcte, niekedy neviem čo tam hľadali, no pozrime sa na to z tej druhej stránky... Aspoň sa ja naučím lepšie po rusky J

A keďže človek mieni a život mení, práve v momente keď som už bol vo fáze úplného udomácnenia sa v mojom bytíku v krásnom mestečku (nie, nekúpil som si ani mačku, ani rybky!!), práve v tom momente mi volá šéfová, že pre nejakú byrokraciu musím opustiť toto mesto a začať odznova nejakých 200 kilákov na západ (áno, stále Rusko) Lepšie povedané, opäť len špeciálny prípad, rovnako ako Tatársko. No tentokrát som v meste Cheboksary v Čuvašsku. A tak už druhý deň nasávam atmošku a vychutnávam si ten príjemný a neopakovateľný pocit začiatkov. Hej, je to už tak, toto je moje mesto a vedel som to od prvého momentu. Ale to bude už ďalší príbeh...

A tak vravím nazatieľ snáď len пока друзя!!

Je to už niekoľko západov slnka nazad, čo som písal posledný mail a tak som si na mojej 3 dňovej ceste vlakom vzal papier a začal písať... presne tak! Ešte som to dodatočne prepísal na notebooku!

Čo sa udialo za posledné obdobie si človek snáď už ani všetko nepamätá. Matne sa mi zdá, že som sa presťahoval už do ďaľšieho bytu... asi 6teho v poradí, no vďakabohu posledného, obzrel si policajnú stanicu zvnútra, cestoval na Sibíri, stanoval na Bajkale, stopoval niekoľko tisíc km, bol v detskom kempe s plošticami (a deťmi tiež), absoloval ekologický kemp, photoshooting v tradičných krojoch, rádiové interview, diskusia so zatupiteľmi Čuvašska, zaspal do práce a tak obyčajne :) A aby som nezabudol, rozplakal som dieťa :) Áno áno, deti... ale to nebolo úmyselné. No pošlite Braňa do detského kempu a potom bude isto veselo. Ale zato skúsenosť isto zaujímavá, aj tých pár vlasov čo mám mi akosi chytilo striebristý nádych.
Slováci si zvyknú myslieť, že vedia veľa o Rusku a naopak Rusi si zvyknú myslieť, že vedia, čo si o nich druhí myslia :) Je zaujímavé sledovať ako sa všetci mýlia :) Rusko nepochopíš je tak pravdivá a otrepaná fráza, no človek sa jej nezbaví. Je ako svätožiara, stále sa vzášajúca nad hlavou a objasňujúca mnohé veci. A tak sa nad mnohým už ani netreba zamýšlať.
No neodpustím si takú anekdotu jednej dievčiny: "pozerám sa na muža a je mi taký sympatický. Neviem prečo, je to jeho výzorom? Vyžarovaním? Ach áno, už rozumiem! Má auto..." Spočiatku mi to nedalo spať a tak som spravil takú menšiu anketu ktorej výsledky sú viac ako poburujúce. na pohľad aj tá najzásadovejšia a najemancipovanejšia  devuška prezrádza tajomstvo,že "je to také výhodné mať auto"
No zaujal ma jeden poznatok. Od mužov sa tu očakáva, že vedia všetko. Teda možno aj na Slovensku, no tam to lepšie ignorujú :) No keď to "všetko" nevedia, nemôžu si to nikdy priznať. A to vidno vždy a všade. Príkladov je mnoho, no keď teda chlap postaví dom pri najlepšom vedomí a svedomí, častým javom sa stáva, že a mu barák za chvíľu rozíde ako iglu na jar a všetko čo mu zostáva je trpieť následné každodenné bičovanie svojej polovičky. No každopádne o pomoc sa prosí len zriedkavo... no ja som to aj tak vyskúšal. Pýtal som sa náhodného okoloidúceho kde sa koná koncert na ktorý som bol pozvaný, no keďže ten ich krasopis neprečítam, nech mi pomôže. No nemôžem chlapíkovi uprieť ocotu pomôcť, no po asi 5 minútach keď sme už obaja zvyšovali hlas som uznal, že... hej, pomôžu za každú cenu aj keď nevedia :)  Hej, je to tu magické. Apropo magickosť, v meste Ulan-Ude... nie, ten názov som si nevymyslel, vraj pred niekoľkými desiatkami rokov zomrel nejaký duchovný - láma. No nebol to iba taký obyčajný láma, ale on bol čarovný :) Akosi sa zistilo, že jeho telo sa takmer vôbec nerozkladá a keďže si ho tak vážia, tak čo by ho nevykopali a nezakopali hneď niekoľkokrát. A tak si ho veselo vyťahujú na omrk zopár krát za rok... že si sa im dobre drží. No fasa.
Uvidíme ak o sa dokončí môj príbeh na východe, nasledujúce týždne sa stabilizuje môj pracovný život, lebo slovák ide učiť nemecký a anglický jazyk na univerzitu. Čudujete sa? Ja tiež. Ale úroveň ich jazykov je taká, že aj obyčajný NItran... pardon, Nitrančan to dokáže. Ale to má svoj čas. ;)
zatím