Hľadali sme možnosť ako nenásilne, lacno a hlavne motivujúco chlapca nakopnúť na angličtinu. Pozvali sme ho na mládežnícku výmenu na Slovensku, na ktorej boli Nóri, Íri a Slováci. Hlavnou témou bol šport. Na výmene sa chlapec naozaj odštartoval. Angličtina ho začala baviť a rozhodol sa pokračovať. Ďalším jeho krokom bolo ísť ako dobrovoľník do Nórska, do tej istej organizácie, ktorá bola na výmene.

Prvý polrok bol ťažký, pretože dohovoriť sa s Nórmi nie je ľahké, ale nevzdával sa. Naučil sa nórčinu a pre svoju hostiteľskú organizáciu zorganizoval výlet na Slovensko. Počas výletu navštívili aj KERIC a pozvali rodičov. Tí na vlastné oči videli, aký pokrok v jazykoch syn urobil. Plynule komunikoval nórsky, občas preložil z nórčiny do angličtiny alebo slovenčiny. Dobrovoľnícky rok skončil a rozhodol sa zostať v Nórsku. Podarilo sa mu si rozšíriť vzdelanie, nájsť si prácu a aj životnú partnerku. A tak zostal v Nórsku, kde vychováva dvoch synov, s ktorými sa on rozpráva po slovensky, mama sa s deťmi rozpráva po portugalsky a v škôlke deti hovoria po nórsky. Ak by ste mali pocit, že je to koniec príbehu, tak nie. V ďalších rokoch sme vyslali ako dobrovoľníkov aj jeho bratov a to postupne do Portugalska, Rumunska, Macedónska a Arménska. Každý z nich hovorí okrem angličtiny iným jazykom a pohybuje sa po Európe samozrejme a úspešne.