Pred desiatimi rokmi prišla do KERICu jedna pani sa poradiť, ako by mohla pomôcť svojmu synovi sa naučiť anglicky (to je problém mnohých dnešných rodičov J).

Hľadali sme možnosť ako nenásilne, lacno a hlavne motivujúco chlapca nakopnúť na angličtinu. Pozvali sme ho na mládežnícku výmenu na Slovensku, na ktorej boli Nóri, Íri a Slováci. Hlavnou témou bol šport. Na výmene sa chlapec naozaj odštartoval. Angličtina ho začala baviť a rozhodol sa pokračovať. Ďalším jeho krokom bolo ísť ako dobrovoľník do Nórska, do tej istej organizácie, ktorá bola na výmene.

Prvý polrok bol ťažký, pretože dohovoriť sa s Nórmi nie je ľahké, ale nevzdával sa. Naučil sa nórčinu a pre svoju hostiteľskú organizáciu zorganizoval výlet na Slovensko. Počas výletu navštívili aj KERIC a pozvali rodičov. Tí na vlastné oči videli, aký pokrok v jazykoch syn urobil. Plynule komunikoval nórsky, občas preložil z nórčiny do angličtiny alebo slovenčiny. Dobrovoľnícky rok skončil a rozhodol sa zostať v Nórsku. Podarilo sa mu si rozšíriť vzdelanie, nájsť si prácu a aj životnú partnerku. A tak zostal v Nórsku, kde vychováva dvoch synov, s ktorými sa on rozpráva po slovensky, mama sa s deťmi rozpráva po portugalsky a v škôlke deti hovoria po nórsky. Ak by ste mali pocit, že je to koniec príbehu, tak nie. V ďalších rokoch sme vyslali ako dobrovoľníkov aj jeho bratov a to postupne do Portugalska, Rumunska, Macedónska a Arménska. Každý z nich hovorí okrem angličtiny iným jazykom a pohybuje sa po Európe samozrejme a úspešne.