Znamená to, že je to Afrika, ale je tu bezpečnejšie ako v iných krajinách. Naše spoznávanie sme začali v hlavnom meste Kampala. Ihneď sme boli stredobodom pozornosti, a ľudia nám hovorili mzungu (beloch – cudzinec). Aj keď je Uganda bezpečná, je veľmi dôležité si pri každej vychádzke vytvoriť plán, koho poznám, tam kde idem, ako sa tam dopravím, aby som sa bezpečne vrátil späť.

Našimi hostiteľmi bola organizácia NYEN a snažila sa nám sprostredkovať za 10dní, čo najviac zážitkov, aby sme mali predstavu, čo to znamená žiť a byť dobrovoľníkom v Ugande. Asi na africký spôsob, najskôr to boli tie zážitky a až potom práca. Zobrali nás navštíviť typické africké Safari. Autom sme išli po cestách – necestách asi 6 hodín. Všade okolo nás bol červený prach, cesta bola viac pre terénne autá ako pre to, v ktorom sme išli, popri ceste utekali bosé deti do školy. Keď sme zbadali prvé antilopy a slona, kolegyňa z Talianska sa až rozplakala, aký silný to bol pre ňu emocionálny zážitok.

Pracovné zážitky boli tiež plné emócií, ale z inej oblasti. Navštívili sme projekty mimo hlavného mesta, kde sú drsnejšie podmienky na život. Malé dediny sú bez elektriny, bez vody a dobrovoľníci prežijú v týchto podmienkach v hostiteľskej rodine zvyčajne iba jednu noc týždenne. Ďalším projektom, kde budú naši dobrovoľníci pôsobiť je škôlka na periférii Kampaly, kde sa hrajú s deťmi a pomáhajú z ich vzdelávaním.

Určite nás zaujalo ponímanie času Uganďanmi. Africký čas ide pre nás pomalšie, niekedy je ťažké si porozumieť, pretože nie sú zvyknutí hovoriť priamo. Napr, pokiaľ vám povedia, že niečo urobia čoskoro, môže to znamenať aj nikdy. Na druhej strane majú radi, keď im dávate spätnú väzbu a nemusí byť len pozitívna.

Máme predstavy o hlade v Afrike, my sme videli iba plné taniere veľmi pestrej stravy aj pre nás v chudobných rodinách. Tiež nás prekvapilo, že je lacnejšie nakupovať na benzínke ako v supermarkete, ktorý je otvorený 24 hodín denne. Supermarkety sú obľúbeným miestom stretávania, pretože je tu bezpečne a na africké pomery čisto.

Zažili sme miestnu dopravu a to nám naozaj nebude chýbať, je to veľký chaos, zápchy, prach, tradičné boda-boda motorky (mimochodom sú to aj taxíky a vraj je bezpečnejší šofér bez prilby, pretože ten aspoň trocha dáva pozor). Pozitívne nás prekvapilo, akú hodnotu má pre nich vzdelanie. Do škôl sa chodí spoločensky oblečený a vzdelaného človeka si veľmi vážia. Aj keď hovoríme o chudobnejšom národe, sú veľmi pohostinní, kamarátski a tanec majú v krvi, keď sme mali privítanie zorganizované organizáciou, začali tancovať ešte pred večerou.

Belochov domáci berú ako chodiacu banku, myslia si, že sme všetci bohatí a sme experti na všetko, ale na druhej strane pokiaľ belocha niekto okradne, tak zlodeja miestni zmlátia, a tým naozaj myslíme riadnu bitku.

Ťažko povedať, čo je Afrika pre pokročilých, keďže už tu sme zažívali silné kultúrne šoky a mladí ľudia, ktorí sa rozhodnú tu ísť na dobrovoľnícky pobyt, budú potrebovať kvalitnú prípravu, ale za to budú odmenení naozaj neopakovateľnou skúsenosťou.