V roku 2009 sa na Slovensku uskutočnila multilaterálna mládežnícka výmena na ktorej sa zúčastnili mladí ľudia z Chile, Uruguaja, Nórska, Brazílie a Slovenska. Táto výmena bola už štvrtou časťou projektu S-LAROPA, ktorý začal v roku 2005, vďaka podpore programu  Mládež v akcii .

Projektu S-laropa V sa zúčastnilo 6 programových krajín: Brazília, Slovensko, Nórsko, Lotyšsko, Chile a Uruguyaj.

Písal sa deň 14.10.2010, keď sa naša skupina zbalila na vysnívanú cestu do Brazílie.

Náš let sa začal na letisku v Budapešti odkiaľ sme sa v príjemnej a očakávanej atmosfére preniesli aj ponad Slovensko do Amsterdamu. Keď sme pristali v Amsterdame náš čas na prestup bol krátky a čo bolo prekvapujúce museli sme opäť prejsť bezpečnostnou kontrolou. Je pravdou, že sme sa báli, pretože zmeškať lietadlo nie je vôbec zábava ale riadny stres. Vďaka rýchlej komunikácii našej vedúcej a ochote letiskovej kontrole sme sa rýchlosťou svetla presunuli cez dav ľudí a tým predbežne vybavili. Čas sa krátil a my sme sa stále zdržiavali v priestoroch kontroly, nikto z nás netušil, že budeme musieť prebehnúť celé letisko z jedného konca na ten druhý. Začal sa boj z časom 15 minút behu sa zdalo byť nepredstaviteľne dlhou dobou. Bežali sme zo všetkých síl, keď sa zrazu začalo ozývať SAO PAULO, SAO PAULO ,, spomínam si na to ako by to bolo dnes, čím som bol bližšie, tým to bolo ďalej“.

Konečne sme sa dostali do lietadla v ktorom nás privítal kapitán, ale aj celá posádka spolu s príjemnou atmosférou na palube. Naša cesta sa začala už dávno predtým ale tu to bolo skutočne reálne, sedeli sme v lietadle do Sao Paula. Nereálna predstava sa stala skutočnosťou.

Úžasný pocit, ktorý prajeme zažiť každému, kto rád cestuje.

Lietadlo sa vznieslo a nás čakal 11 hodinový let ponad oceán. Cesta bola dlhá a únavná, ale príjemný pocit a očakávanie nás zbavovalo tisícov kilometrov, ktoré sme prešli. Pohľad z okna ti nedovoľoval myslieť na to, že letíš ponad obrovskú hĺbku oceána, ale na to že si v nebi, pretože všetko navôkol v rátane nášho lietadla bolo modré.

Čas sa krátil a my sme boli vzdialený od nášho domova tisíce kilometrov, očakávali sme pohľad na obrovské mesto Sao Paulo. V Brazílii je pôda červená  pohľad z hora vytváral úžasnú mozaiku pestrosti farieb. Čakala nás noc prežitá v najväčšom meste Latinskej Ameriky.

Ráno sme sa všetci spolu spoločne naraňajkovali a prvý krát spoločne ochutnali brazílske špeciality, ktorých bolo naozaj veľa. Po raňajkách sme sa opäť vrátili na letisko, kde sme sa stretli s našimi partnermi z Uruguaya, Lotýšska a Brazílie. Spoločne sme prežili 1 celý deň  v Sao Paulo. Večer sme sa stretli zo zvyškom partnerov z Chile a Nórska. Čakala nás 5 hodinová cesta do mesta Lavras v štáte Minas Gerais, ktoré bolo našim prvým pôsobiskom. V tomto meste sídli organizácia CEDET, ktorá spolupracuje z našou vysielajúcou organizáciou KERIC. Prežili sme tu kopec zábavy ako aj poznania, pretože v Brazílii je odlišné takmer všetko, nové bolo pre nás poznaním ako aj zážitkom, veď nie hoc kto má v záhrade obrovské banánové stromy, citróny, pomaranče, limetky, bambusy a mnohé iné nepoznané rastliny ako aj živočíchy a hmyz, ktorého je v tomto období v Brazílii naozaj veľa , pretože práve začína obdobie dažďov. Každodenne sme sa stretávali na spoločných aktivitách, na ktorých sme sa navzájom bližšie spoznávali a porovnávali odlišnosti v našich krajinách, taktiež každá krajina prezentovala svoju krajinu na medzinárodných večeroch, kde sa učili nové zaujímavosti o tej danej krajine.

Taktiež sme navštívili aj vodopády, ktorých je v okolí mesta 20 medzi nimi aj známe Esmeraldine vodopády, ekologický park, ktorý je kópiu Amazónského pralesa.

V meste Lavras sme prežili 4 dni a presunuli sme sa do nášho ďalšieho pôsobiska mesta

Pocos de Caldas toto, mesto je zaujímavé a to hlave tým, že sa nad ním nachádza socha Krista, tak ako v Riu de Janeru. Pohľad na mesto je odlišný, pretože v Brazílii sú väčšinou mestá stavané na kopcoch a tak je vytvorená scenéria prelínania stavieb. Nezabudnuteľným zážitkom bolo pre mňa ako aj určite pre ostatných milosť a pohostinnosť ľudí, ktorý ak sa dá tak vám znesú aj modré z neba. Ľudia na mňa pôsobili vyrovnane, spokojne a neunáhlene, nikto sa nikam neponáhľa, všetci majú čas. V tomto meste sme navštívili dedinskú farmu na ktorej nás privítali majitelia kávových plantáži, ktorý nás milo pohostili a previezli nás po plantážach. Brazília bez kávy nie je Brazília. Po prehliadke plantáži sme si pozreli celý proces výroby kávy. Káva, ktorá sa pije v Brazílii je veľmi sladká a pije sa v malých množstvách.

Nedá mi nespomenúť, že v Brazílii je každodennou rutinou fazuľa a ryža, ktorá sa kombinuje v miliónoch možných kombináciách a je takmer všade.

Naším tretím pôsobiskom bolo mesto Sao Jose dos Campos. V tomto meste nás privítalo azda najkurióznejšie ubytovanie, a síce krásna hacienda typická pre Brazíliu. K dispozícii sme mali i bazén a okrem toho vľúdne prostredie, ktoré nikde v Brazílii ani nemôže chýbať. Práve tu sme my, slovenská skupina, prezentovali našu krajinu a kultúru. Blízko tohto mesta je situovaný i najväčší ostrov patriaci Brazílii- Ilhabella. Čierny a  zamatovo jemný piesok, úchvatné more, všadeprítomná sladká chuť Brazílie....tak si azda naveky zapamätáme Ilha Bellu. Vrátili sme sa „potme“. V ten večer odprezentovala svoj medzinárodný večer hosťujúca krajina s ochutnávkou typického jedla – košiňas. Nuž a ako každý večer nasledovala party, teda voľná nočná zábava s temperamentom i latinskými rytmami. A každý z nás sa cítil, akoby mu táto krajina neskutočne silno prirástla k srdcu, no deň odchodu sa blížil veľkými krokmi ....

     Sen menom Brazília sa začínal rozplývať už poslednú noc, ktorú sa niektorí rozhodli prebdieť a stráviť tak posledné chvíľky spoločne. Hrali sme sa, tancovali, zábávali, no už nie tak bezstarostne a naplno ako po iné noci ... Ráno sme sa stretli takmer všetci so slzami v očiach a bolesťou v srdciach. Začali sme si uvedomovať, že život nám ponúka veľa príležitosti, ktoré treba využiť v  správny čas a na správnom mieste. 

 Autobus na nás už čakal ... Aj to bol signál toho, že práve dnes sa náš sen končí. Posledná batožina bola dobalená, posledná káva dopitá, posledný krát ustlaná posteľ. Rozlúčenie, ktoré trvalo 2hodiny, bolo pre nás veľmi bolestné a vrývalo sa nám hlbokými ranami do sŕdc. Opustiť 40 ľudí, ktorých sme spoznali pred 14 dňami. Niekto by povedal, že to je život. My sme sa na to pozerali úplne inak, pretože počas týchto 14 dní sme zistili, že život vie byť krásny aj vo svojej najjednoduchšej podstate, a síce, v stretávaní a spoznávaní nových ľudí a priateľskosti, ktorú v Európe tak skoro neuvidíme. Všetci rovnakí a pri tom, každý odlišný. Slzy nám padali dolu lícami i keď sme sedeli v autobuse počas cesty na letisko v Sao Paule.

     Doteraz spomíname na všetko krásne, čo sme zažili na opačnej strane sveta aj teraz sme v kontakte s ľuďmi, ktorí nám dali oveľa viac, než si možno myslia .... Dali nám svoje kamarátstvo a prísľub, že sa raz ešte uvidíme. Pre toto je S-LAROPA oveľa viac, než len medzinárodná výmena. J

Týmto sa chceme poďakovať KERIC tímu ako aj všetkým zainteresovaným osobám, ktoré nám umožnili prežiť toto dobrodružstvo a zažiť nezabudnuteľné skúsenosti s ľuďmi na ktorých určite nikdy nezabudneme. ĎAKUJEME