Marián a jeho sen
Marián má dvadsaťšesť rokov a okrem bežného života mladého človeka ho veľmi podstatne v živote ovplyvňuje darček, ktorý dostal pri narodení, a to je jeden gén navyše. Marián sa teda narodil s Downovým syndrómom. Tí, ktorí nemáme v blízkosti človeka s nejakým postihom, si to nevieme predstaviť a berieme to niekedy oveľa tragickejšie, aké je to v skutočnosti. Marián má v živote limity, ktoré sú pre neho ťažko dosiahnuteľné, ale má pred sebou výzvy, ktoré sa mu môžu splniť. Jeho pohľad na život je trochu iný, ale keď sa na to pozrieme filozoficky, každý z nás má limity, má túžby a je iba na ňom a jeho okolí, koľko sa mu ich vyplní a ako so svojim životom naloží.
Marián mal šťastie, že sa narodil v rodine, ktorá sa z jeho odlišnosťou vysporiadala a naučila žiť a druhým jeho šťastím bolo, že žije v Žiline, kde funguje už dlhšie Nadácia Krajina harmónie. Cieľom činnosti tejto organizácie je integrácia mentálne postihnutých mladých ľudí do bežného života. Svoj cieľ napĺňajú rôznymi typmi aktivít: poradenstvo,  zriadenie chráneného bývania, aktivity, počas ktorých sa miešajú zdraví mladí ľudia s mladými ľuďmi z mentálnym postihom... Veľa vo svojej činnosti využívajú aj Program Mládež v akcii, cez ktorý organizujú medzinárodné mládežnícke výmeny a Európsku dobrovoľnícku službu.

Každý september môžete byť súčasťou veľkého festivalu Jašidielňa, kde vystúpenia pripravujú spoločne zdraví mladí ľudia so svojimi postihnutými kamarátmi. Na tento festival prichádzajú aj mladí ľudia zo zahraničia cez program krátkodobej Európskej dobrovoľníckej služby.
Marián sníval o návšteve Brazílie, pretože sa mu páči futbal a tanec. Zo splnením tohto sna mu pomohla práve Nadácia Krajiny harmónie, ktorá sa rozhodla vyslať Mariána, ako dobrovoľníka do Brazílie, do štátu Minas Gerais na tri mesiace. Aby bol tento projekt pre neho zvládnuteľný, spolu s ním cestovala aj asistentka, ktorá mu pomáhala s adaptáciou v krajine. Nová skúsenosť to bola aj pre brazílsku organizáciu, ktorá pracuje s talentovanými deťmi z verejných škôl a pomáha im rozšíriť si vzdelanie.
Marián si počas 3 mesačného pobytu písal denník a tu sú aspoň jeho fragmenty, aby ste mali predstavu, ako  toto dobrodružstvo prežíval a čo mu prinieslo do budúceho života.
Majo v Brazílii - prvý mesiac február 2009
Čo si sa tu naučil?
Samostatne žiť - zapájam sa do práce - upratujem, umývam riady a celkom ma to baví, starám sa sám o seba, pomáham druhým
Naučil som sa pracovať s počítačom - najviac ma  baví surfovanie po stránkach - história, hry, futbal…
Posielam odkazy kamarátom a rád dostávam od nich správy…
Portugalština - snažím sa učiť, viem povedať sim, come estas,bem, bem vindo,… prvý krát som to tu skúsil, verím, že sa to naučím
Čo bolo ťažké
To slovo nepoznám
Majo 2.mesiac v Brazílii
Čo ťa najviac baví?
Tanec, divadlo, šach, stavby
Čo je pre teba ťažké?
Portugalština a angličtina, ostatné zvládam
Čo ti najviac chýba ?
Rodina, rodičia, sestry, kamaráti…
Čo si tu skúsil nové?
Počítače, facebook, písať maily, variť, nakupovať, strážiť si čas, nové tance, hrať divadlo inak ako doma,
nové brazílske jedlá s fazuľami, stretol som nových kamarátov…
 
Prečo je dôležité niekedy odísť do sveta ?
Aby poznal nové krajiny, cestoval, poznal iných ľudí, mám to rád, naučím sa nové veci, mám nové skúsenosti, lepšie rozumiem svetu, ale rád sa vraciam domov.
lepšie rozumiem svetu, ale rád sa vraciam domov.
Majo 3.mesiac v Brazílii
 
Aké si mal nové  aktivity ?
Bol som rád, že prišli rodičia na návštevu do Brazílie. Ukázal som im seba, Rio de Janeiro, krásne vodopády vo Foz do Igaucu, Paraty…
V Riu ma prekvapilo veľa ľudí, ktorí žobrali na ulici,
Vo Foze som sa prevapil, keď som si dal hada na krk a páčili sa mi brazílske vtáky.
Konečne som si zaplával v Paraty, kde bola pekná pláž a teplá voda.

Čo sa ti najviac páčilo počas pobytu v Brazílii?
Našiel som veľa nových kamarátov a som s nimi veľmi spokojný. Konečne ma začalo baviť umývanie a utieranie riadov a ja mám rád veci, ktoré môžem robiť sám. Som rád, že som sa naučil robiť na počítači… Učím sa vstávať sám skoršie ráno  a postarať sa o seba. A dobre si viem rozumieť so Soňou.
 
Čo by si rád zmenil na projekte v  Brazílii?
Rád by som vzal so sebou do Žiliny viac ľudí z Lavrasu, rád by som všetkých naučil po slovensky, aby sme si lepšie rozumeli, zmenil by som bývanie, aby bolo menej špiny - omietky, že tu kvapkala z povaly voda…Keď prší, tak je všade veľa vody. Prekvapilo ma, že v autobuse našich kamarátov prepadli banditi a vzali im peniaze, fotoaparáty a telefóny. Bol by som rád, keby sa to nestalo.

Čo si odkázal iným dobrovoľníkom?
Pripravte sa na všetko, naučte sa po portugalsky, sú tu škorpióny, potkany, pavúky a komáre… Stojí to za to, ale zoberte si gitaru, ak chcete mať párty. Oplatí sa sem prísť, je to zaujímavá krajina, je tu všetko, čo potrebujete a dá sa tu veľa nového naučiť.
 
Čo si sa o sebe dozvedel?
Že sa nemusím ničoho báť / predtým som sa bál, ako to tu bude…
Že nemám rád, keď mi druhí rozkazujú, čo mám robiť
Že dokážem urobiť viac, ako som si myslel
Že dokážem žiť aj sám
Že môžem aj rýchlo chodiť
ŸŽe sa neviem orientovať na nových miestach, ale viem sa to naučiť
ŸŽe sa dokážem s kamarátmi porozprávať o všetkom
ŸŽe na mňa niekedy príde chvíľa, keď sa mi nič nechce robiť a vtedy musím chodiť, aby sa mi pamäť otvorila
Aj z Mariánovho denníka vidíte, že na projekte sa veľa naučil o sebe, krajine a získal mnoho nových nezaplatiteľných skúseností, ktoré ho v živote posunuli kúsok ďalej.
Európska dobrovoľnícka služba je projekt pre každého – zdôrazňujem slovo každého – mladého človeka. Pokiaľ má ktokoľvek chuť skúsiť niečo nové, ochotu prispôsobiť sa novej krajine a naučiť sa jej stýlu života, EDS je projekt, ktorý vám to umožní.