Gabikina telenovela z Čile, Uruguaja a Slovenska.
Len nedávno sa zo svojho projektu vrátila Gabika z Detvy, ktorá bola prvou európskou a slovenskou dobrovoľníčkou v Čile v organizácii PENTA UC v Santiagu. Prečo sa rozhodla ísť na projekt nám pri príprave projektu vysvetlila veľmi jasne a jednoducho. Po skončení vysokej školy si našla prácu v Detve, ale keďže možnosti uplatnenia v malom meste nie sú veľmi veľké, nakoniec išla pracovať do Bratislavy, pretože je tam predsa len lepšie prostredie na nadobudnutie pracovných skúseností. Jej život išiel príjemne, pokľudne, ale niekde vzadu v hlave mala potrebu zažiť niečo totálne iné. Táto túžba alebo volanie sa jej zdala splniteľná práve cez Program mládež v akcii – Európska dobrovoľnícka služba. Gabika pricestovala do Čile 1. júna 2009 a začala sa intenzívne učiť španielčinu a spolupracovať so svojou organizáciou. Na začiatku nemohla v práci vykonávať nič prevratné, ale už i len naučiť sa žiť v 5 miliónovom Santiagu de Čile, naučiť sa komunikovať s deťmi, ktoré do jej organizácie prichádzali, nebolo jednoduché a bolo to výzvou. Tiež bolo zaujímavé spoznávanie Čilanov. Gabika ich opísala ako nie veľmi otvorených ľudí. Predstavovala si horúci latinsko-americký temperament, ale podľa Gabiky sú viac podobní našemu správaniu. Najskôr musia človeka spoznať, až potom sa s ním spriatelia. Ale potom je už priateľstvo veľmi srdečné. Veľmi dôležitou súčasťou dobrovoľníckej služby je aj spoznávanie krajiny a cestovanie. Gabika sa rozhodla začiatkom februára využiť letné počasie a ísť počas svojej dovolenky na dlhšiu cestu po okolitých krajinách. Keďže nechcela cestovať sama, dohodla sa s kamarátom z Francúzska, ktorý študoval v Santiagu, že pôjdu spoločne.
Počas cesty okrem iných miest navštívili aj Rosario, Argentína. Po celodennom chodení sa išli pozrieť na pamätník známeho revolucionára. A mali veľmi nepríjemný zážitok. Zrazu prišiel muž na motorke, zastal pri nich a s niečim pripomínajúcim pištoľ, spod bundy na nich namieril a aby mu dali, všetko čo majú. Dali mu fotoaparát a muž na motorke spokojný odišiel. Oni rozklepaní už nemali náladu ďalej objavovať pamätihodnosti a radšej sa čo najrýchlejšie vybrali do Montevidea, kde mali v pláne navštíviť ďaších slovenských dobrovoľníkov. Dorazili tam poobede a po dlhom chodení sa Gabike urobili na chodidlách otlaky, ktoré sa už pomaly začínali zapaľovať.V Montevideu zamierili do štvrte, kde bývali spomínaní dobrovoľníci zo Slovenska. Tam sa v tom čase nachádzal aj Dario (bol v roku 2008/2009 dobrovoľník v Čadci na Slovensku). Dario aj s ostatnými ešte dospávali skvelú nočnú párty, no bol tam jeho bratranec Pablo. S typickou uruguajskou pohostinnosťou ich privítal, a keď zistil aký závažný zdravotný problém má Gabika, chcel s ňou ihneď ísť k lekárovi. Gabika povedla, že sa viac ako ihly bojí lekárov, nech jej radšej pomôže on. A tak chtiac-nechtiac sa z Pabla stal lekár a snažil sa zabrániť infekcii. Asi nie nadarmo sa hovorí, že v nešťastí spoznáš priateľa a v tomto prípade aj možno svojho budúceho manžela. Ale nechcem prezrádzať dopredu, čo sa stalo. Na druhý deň sa Gabike infekcia na nohách zlepšila a keďže typický uruguajský život je naozaj poznamenaný latinsko-americkým temperamentom, o dva dni sa všetci slovenskí doborovoľníci, a ich priatelia vybrali do mesta na párty. Ako naschvál, opäť na všetkých čakal ďalší nepríjemný zážitok. Prepadol ich detský gang, ktoré sa vo veľkých mestách vyskytujú. Jeden slovenský dobrovoľník sa snažil deti vychovávať, čo podľa Gabiky nebol najlepší nápad. Nakoniec sa nikomu nič nestalo a všetci spoločne prežili príjemný večer.
Keďže Gabika kedysi navštevovala hodiny výtvarnej výchovy a celkom ju zaujímala architektúra, Pablo, ako vtedajší študent architektúry, jej v ten večer robil aj kultúrneho sprievodcu uličkami mesta. Počas prechádzky nočným Montevideom, opäť stretli jedného chlapca z detského gangu, ktorý sa chcel revanšovať za výchovné lekcie a vyvŕšil sa na Pablovi. Pablo skončil s vybitým zubom a situácia sa otočila. Teraz zase Gabika pomáhala a (úsmevom a pohladením) liečila Pabla. Možno práve tieto nie práve najpriaznivejšie okolnosti pomohli Gabike a Pablovi sa lepšie spoznať za tak krátky čas – dva dni. Pablo sa hneď na ďalší deň spýtal Gabiky koľko chce mať detí a kedy budú mať svadbu. Gabika to predsa len brala s európskou rezervou. Vrátila sa do Čile a sama pre seba si vyjasňovala, čo všetko sa to v Montevideu stalo. Medzi oboma bola intenzívna mailová komunikácia. Pablo sa s Gabikou dohodol, že sa musia opäť stretnúť osobne a porozprávať sa a vyjasniť si svoju situáciu. Nakoniec sa dohodli, že sa stretnú cez víkend 27. a 28. februára v Buenos Aires. A práve tento víkend zasiahlo Čile jedno z najsilnejších zemetrasení za posledné desaťročia. V Čile zahynulo veľa ľudí a bolo zničených veľa budov. Gabikiní známi a rodina sa o ňu veľmi obávali a Gabika nič netušiac, pred čím ju Pablo svojím pozvaním zachránil, prežila krásny víkend v Buenos Aires, počas ktorého obaja pochopili, že asi ide o lásku na prvý pohľad a dúfali, že bude pokračovať.
Gabike potom v Čile vysvetlili priatelia, ako sa treba správať počas zemetrasenia, že treba stáť pod zárubňou alebo inou pevnou časťou domu. Po príchode už znalá správneho správania počas zemetrasenia, Gabika zažila druhú vlnu, ktorá bola síce oveľa slabšia, ale aj tak hrozivá, ale najmä už Gabiku zastihla pripravenú.
A tak sa Gabikin príjemný, kľudný život rozbehol úplne nečakaným smerom. V pohode zvláda nečakané situácie súvisiace s týmito krajinami, ako je zemetrasenie alebo prepad na ulici, ale aj na druhej strane bezmedznú pohostinnosť ľudí z Uruguaja alebo aj ďalších krajín z tohto konca sveta. Teraz je Gabika na Slovensku, čaká návštevu Pabla a o mesiac sa plánuje vrátiť do Uruguaja, kde chce začať svoj nový život. Celá táto skutočná telenovela by mala byť zavŕšená v januári na Slovensku svadbou, kde sa stanú jednou rodinou rodiny z Uruguaja a Slovenska. Všetci im budeme držať palce, aby príbeh pokračoval tak krásne ako začal.
