V Brazilii sa rozprava po portugalsky a priznam sa, ja som sa na zaciatku nevedela ani pozdravit. S anglictinou tam velmi neobstojite a tak som bola donutena zacat sa ucit seriozne po portugalsky. Ak si najdete kopec kamaratov a v Brazilii si ich najdete ci sa vam to paci alebo nie, vasa portugalstina sa kazdym kamaratskym stretnutim zlepsuje. Dalsimi vybornymi ucitelmi portugalstiny boli deti v centre, ktore ma mali za hlupu, lebo som nevedela po portugalsky. A hanba je dobra motivacia, preco sa posnazit. Ja a moja partacka, tiez dobrovolnicka zo Slovenska, sme pomahali v centre CEDET pre rozvoj talentov. Islo o deti zo statnych skol so slabsimi moznostami na vzdelavanie sa. Nasou hlavnou naplnou bola vyucba jazykov, ale tiez nam bolo umoznene vytvorit si vlastne kruzky. Ja osobne som mala kresbu a malbu. Sucastou nasho pobytu boli pravidelne prezentacie o Slovensku a EDS na skolach, v centre a na roznych miestach, kde nas pozvali. Casto sme vysvetlovali, ze uz nie sme viacej Cesko- Slovensko, alebo ze Slovensko nieje mesto v USA. Dalej to boli jazykove kruzky, co sme vytvorili mimo centra pre miestnu komunitu. V Brazilii za vami nikto nepride a nebude vas prosit, aby ste s niecim pomohli. Ak chcete nieco robit a chcete pomoct, robotu si vzdy najdete. Kazda ruka sa vzdy zide, no zalezi len a len na vasej iniciative. A centrum ponuka moznost ukazat svoju kreativitu a kazdy si tam moze najst to svoje. Musite sa vsak snazit viacej, lebo finacne prostriedky, nie su to iste ako v Europe. My sme si vymysleli velke tanecne predstavenie a preto sme si museli sponzorov zhanat sami, lebo centrum nebolo mozne nas napad financne pokryt.

Nemam jednu zlu vec, ktoru by som mohla napisat na svoju EDS- ku. A aj ked boli mozno niekedy tazke chvile, prave tie ma naucili ako zapasit s problemami. V Brazilii som zazila kulturny sok a musela som zmenit postoj k vela veciam. Ak sa rozhodnete pre takuto krajinu, musite pocitat s vela vecami. Od nespocetneho mnozstva komarov, jasterice v dome, tarantula vykracujuca si obyvackou a samozrejme zaplavy v obdobi dazdov, ale to vsetko patri k Brazilii a tolko som vedela, ze ma tam necaka 5- hviezdickovy hotel a vyhrievana vana. No nas minidomcek bol tym naj domcekom v akom som kedy byvala aj so vsetkymi jeho chybami. Za rok som mala vela moznosti spoznat pravy brazislky zivot a snazila som sa mu prisposobit. Prave to sposobilo, ze som sa vratila ako iny clovek so zmenenymi prioritami.

Zaciatky su vzdy tazke, ale so spravnymi ludmi sa da zvladnut cokolvek. Ludia v CEDET nam boli vzdy na blizsku a ak sme mali akykolvek problem, snazili sa nam so vsetkym pomoct. Niekedy sa im mohli nase poziadavky zdat zvlastne, lebo predsa islo len o stretnutie dvoch kompletne odlisnych kultur, no na druhej strane sa aj oni vzdy radili ucili nieco nove o nasej kulture. Co mozem odporucit, nikdy si necistite nos na verejnosti a vreckovky si zoberte zo Slovenska, lebo tam ich nekupite. Nepite rano vela kavy, lebo cez den ju budete pit este najmenej styri krat. Nikdy si nadajte nikomu nabrat na tanier, lebo to mnozstvo nemate sancu zjest. Neberte si so sebou len plavky, lebo zima vas moze neprijemne zaskocit. Nebudte prekvapeny ak budete kazdy den jest fazulu. Do dialkoveho autobusu si vzdy zoberte nieco na prikrytie, aj ked je vonku 40 stupnov, budete radi ak v buse bude aspon 15 stupnov. A urcite vyskusajte vsetky sladkosti, sladke dezerty a pochutiny, ktore vam ponukaju, lebo to stoji zato.