Doobeda sa deti rozdelili do skupín, polovica šachistov sa pod vedením svojho trénera venovala šachu a jeho stratégiám polovica „koniarov“ išla do stajní, kde sa postarali o kone, vyčistili ich, osedlali, a potom trénovali jazdu na koni. Angličtinári študovali angličtinu a druhá polovica šachistov a koniarov sa venovala spoločnej aktivite. Poobede sa skupiny vymenili a večer sme trávili všetci spoločne. Ak vám to znie komplikovane, ešte trochu viac informácií na skomplikovanie. Vedúci boli z Anglicka, Rakúska, z KERICu a z Kysuckej šachovej školy. A celý tento zaujímavý mix detí a vedúcich vytvoril pre deti týždeň plný zážitkov, nových skúseností, zábavy a najmä nových kamarátstiev.

V nedeľu 6. 7. sme skončili a ihneď 7. 7. sa začínal ďalší kombinovaný tábor na Severke na Zákopčí. Tento krát sa spájali deti so záujmom o tanec s deťmi, ktoré si chcú vyskúšať boj o prežitie. A tak sa multifunkčné ihrisko pri hoteli zmenilo na jeden týždeň na tanečný parket a les okolo hotela na miesto, kde sa snažili deti prežiť cez deň aj v noci. Spoločne všetci súťažili v bazéne a počas túry cez Javorníky do Turzovky.

Iba v nedeľu skončil náš tretí tohtoročný tábor – Pevnosť Boyard. Hlavnou myšlienkou tábora bolo, aby každé družstvo získalo 7 kľúčov od pevnosti Každý večer na kmeňovej rade pod dozorom strážcu pevnosti riešili komplikovanú úlohy, za ktoré získavali indície. Posledný deň použili 7 kľúčov na otvorenie Pevnosti Boyard a z indícii zložili heslo, ktoré im sprístupnilo získanie pokladu. Okrem toho dostávali deti extra výzvy dňa, ako prespať celú noc vonku, zdolať Javorníky oboma smermi – aj do Turzovky aj na Petránky, byť čo najviac v bazéne, nenechať opustené ihrisko ani na chvíľku...

Ešte sme v tomto lete mali dva tábory – Splav Hrona od 12. do 16. augusta a Konský tábor od 18. augusta, ktorý tento krát prišli  „študovať“ počas študijnej návštevy aj naši hostia z Talianska, Španielska, Rumunska a Portugalska.

Pre 15 a viac ročných sme mali pripravené tri medzinárodné mládežnícke výmeny – v Čechách, v Maďarsku a v Poľsku, kde sa stretli s rovesníkmi z ďalších európskych, afrických a ázijských krajín a sa spolu, skamarátili sa a niečo sa naučili.

Keď tento článok píšem sama zostávam prekvapená, koľko toho v lete robíme a koľko sme toho už zorganizovali. Sama rozmýšľam ako je to možné. Asi preto, že sa nám podarilo v KERICu vytvoriť tím, ktorý chce niečo robiť, pomáhať a prinášať ľuďom okolo nás nové veci. A ten tím nie sú len priamo ľudia z KERICu, ale sú to aj mladí, ktorí sa ku nám postupne pridávajú, sú to naše rodiny, ktoré či už chcú alebo nechcú sú v tom s nami, sú to rodičia detí, ktoré k nám chodia, naše hosťujúce rodiny, naši partneri na školách, naši partneri z lesného závodu, horolezci, zariadenia, kde ubytovávame. Pri písaní týchto riadkov som si uvedomila, že už desať rokov sa nám darí úspešne robiť veci pre deti, pretože že máme šťastie na ľudí, s ktorými sa stretávame a ktorí nás podporujú.

Tu by som už asi len napísala jednou vetou : niečo ako že úspech naozaj spočíva najmä v tom že máme šťastie na ľudí, s ktorými sa stretávame, lebo sa mi to už z dá moc prechválené aj ked je za čo J