V roku 2007 KERIC (hostiteľská organizácia programu EDS) začal spoluprácu s rakúskou organizáciou AHA z Dornbirnu. Na začiatku spolupráce bolo hosťovanie dobrovoľníčky Sandry v KERICu a CVČ Stará Bystrica. Sandra prišla z neďalekého Rakúska na Slovensko s predstavami, že ide do krajiny, ktorá je ekonomicky zaostalá  a šedá. Na svoje veľké prekvapenie zistila, že to vôbec nie je pravda. Do Slovenska sa na prvý pohľad zaľúbila a musím povedať, že aj KERIC team sa zaľúbil do nej. Spolupráca bola počas jej roka výborná a prerástla do osobného priateľstva nielen s kericovým teamom, ale aj s teamom v CVČ Stará Bystrica. Keď sme rozmýšľali koho hosťovať v ďalšom roku, ani chvíľu sme nezapochybovali, že radi budeme pokračovať v spolupráci s organizáciou AHA a dúfať, že nám pošlú opäť sympaťáčku ako Sandra. V roku 2008 prišla do KERICu Ulli, ktorá okrem iných aktivít intenzívne spolupracovala so všetkými základnými školami v Čadci a snažila sa motivovať a pomôcť na hodinách nemčiny. Naše očakávania boli naplnené a opäť sme v KERICu hosťovali rakúsku sympaťáčku. Na Základnej škole na Žarci sa veľmi skamarátila najmä s troma deviatakmi Jakubom, Palom a Frederikou. Spolupráca v rámci nemčiny sa rozvinula do osobného priateľstva. Jakub sa rozhodol pokračovať v štúdiu v zameraní na nemčinu, čo nemálo ovplyvnilo aj jeho priateľstvo s Ulli. Frederika, ktorá tancuje v Hip-hop skupine pomáhala zorganizovať ich tanečné vystúpenie počas KERIC Activity v Čadci. 

Len nedávno sa zo svojho projektu vrátila Gabika z Detvy, ktorá bola prvou európskou a slovenskou dobrovoľníčkou v Čile v organizácii PENTA UC v Santiagu. Prečo sa rozhodla ísť na projekt nám pri príprave projektu vysvetlila veľmi jasne a jednoducho. Po skončení vysokej školy si našla prácu v Detve, ale keďže možnosti uplatnenia v malom meste nie sú veľmi veľké, nakoniec išla pracovať do Bratislavy, pretože je tam predsa len lepšie prostredie na nadobudnutie pracovných skúseností. Jej život išiel príjemne, pokľudne, ale niekde vzadu v hlave mala potrebu zažiť niečo totálne iné. Táto túžba alebo volanie sa jej zdala splniteľná práve cez Program mládež v akcii – Európska dobrovoľnícka služba. Gabika pricestovala do Čile 1. júna 2009 a začala sa intenzívne učiť španielčinu a spolupracovať so svojou organizáciou. Na začiatku nemohla v práci vykonávať nič prevratné, ale už i len naučiť sa žiť v 5 miliónovom Santiagu de Čile, naučiť sa komunikovať s deťmi, ktoré do jej organizácie prichádzali, nebolo jednoduché a bolo to výzvou. Tiež bolo zaujímavé spoznávanie Čilanov. Gabika ich opísala ako nie veľmi otvorených ľudí. Predstavovala si horúci latinsko-americký temperament, ale podľa Gabiky sú viac podobní našemu správaniu. Najskôr musia človeka spoznať, až potom sa s ním spriatelia. Ale potom je už priateľstvo veľmi srdečné. Veľmi dôležitou súčasťou dobrovoľníckej služby je aj spoznávanie krajiny a cestovanie. Gabika sa rozhodla začiatkom februára využiť letné počasie a ísť počas svojej dovolenky na dlhšiu cestu po okolitých krajinách. Keďže nechcela cestovať sama, dohodla sa s kamarátom z Francúzska, ktorý študoval v Santiagu, že pôjdu spoločne.

KERIC pravidelne hosťuje dobrovoľníkov z Francúzska. Máme nadviazanú spoluprácu s ADICE v Lille, na severe Francúzska. Minulý rok tejto organizácií schválili projekt AMICUS, čo je veľmi podobný projekt ako Európska dobrovoľnícka služba, ale jeho výhodou je, že sa ho môžu zúčastniť aj bývalí dobrovoľníci Európskej dobrovoľníckej služby. Poslali sme informáciu bývalým francúzskym dobrovoľníkom, že je možnosť opäť prísť pomáhať na Slovensko do KERICu. Táto informácia zastihla Solene Mouton, bývalú dobrovoľníčku z ICM Krupina, práve v situácii, že rozmýšľala nad nejakou zmenou v živote. V tom momente nevedela, či to bude zmena zamestnania alebo nejaká iná zmena.
Keď prišla ponuka opäť ísť na pol roka na Slovensko, naliehavá potreba zmeny v jej živote, začala mať jasné kontúry. Keďže na Slovensku už rok bola a bavilo ju učiť sa slovenčinu, mohla sa takmer plynulo dohovárať po slovensky, netrvalo dlho a rozhodla sa túto šancu využiť. Bez dlhého rozmýšľania prišla opäť na pol roka na Slovensko, do Čadce. Bola v inej pozícii ako pred dvoma rokmi. Slovensko už poznala, tak isto slovenčinu a povahu Slovákov. Práve to bolo silným lákadlom prísť späť. Prišla s odhodlaním, využiť túto druhú možnosť naplno a realizovať všetky možné nápady /ktoré svojou slovenčinou volá myšlienky/, ktoré už dlho nosila v hlave.
A tak Solenka – ako sa na Slovensku premenovala, od prvého dňa začala realizovať svoje „myšlienky“. Skúsme postupne vymenovať ktoré. 

Čo majú tieto dievčatá spoločné a ako sa ich osudy stretli je pointou ďalšieho príbehu. Vlaďa po skončení Filozofickej fakulty v Prešove chcela ešte zažiť trochu dobrodružstva a spoznať nové krajiny. Najskôr si skúšala svoj sen splniť ako au-pairka v Anglicku. Výborne sa zdokonalila v angličtine, ale jej nepokojná a dobrodružná povahu ju ťahala ďalej. Od priateľky zo svojho mesta Detva sa dozvedela o možnosti cestovať ako dobrovoľníčka do vzdialenej Brazílie. Keďže okrem dobrodružnosti má v povahe aj rozhodnosť, neváhala a skontaktovala sa s KERICom aby zistila všetky možnosti. Keď zistila o čom je európska dobrovoľnícka služba a keďže chcela pomáhať a svoje vedomosti rozširovať, projekt sa jej zdal ideálny pre jej ďalší rozvoj. KERIC požiadal o projekt, ktorý bol schválený a jej dobrovoľnícky rok sa začal 10. marca 2008 v lietadle do Brazílie.