Na základe podporeného projektu v programe Grundtvig - Seniorské dobrovoľníctvo, môžeme vyslať troch seniorov (ľudí nad 50 rokov) do partnerskej organizácie INCO v Trente od 13. mája do 10. júna. Takú istú možnosť budeme mať aj v roku 2014. Recipročne budeme na jeseň 4 týždne hosťovať troch talianskych seniorov v Čadci. Týmto dávame oficiálnu výzvu pre všetkých ľudí, ktorý sú starší ako 50 rokov, majú aspoň minimálnu znalosť anglického, nemeckého alebo talianského jazyka, aby túto možnosť využili. Do 15. marca treba do KERICu poslať životopis a motivačný list, prečo by ste chceli byť dobrovoľníkom v Taliansku.

Všetky náklady spojené s cestovaním a pobytom budú hradené z projektu. Vybraní ľudia budú potom aktívne pripravovaní na mesačný pobyt do Talianska, aby bol prínosom pre nich, hostiteľskú organizácie a aj jeho okolie.

Koľkokrát si už ten či onen uťahoval z tejto zázračnej krajiny, no čo o ňom vlastne vieme? Keď sa obhliadnem navôkol, tak zisťujem, že moje predstavy boli pred mojim príchodom často krát diametrálne odlišné od skutočnosti. A preto by som Vám chcel sprostredkovať niečo jedinečné. Nazvime to voľným pokračovaním predošlej trilógie „Ako sa Branko vybral do Gruzínska“ J A tak začína nová kapitola. No kde začať? Snáď nejaké porovnania...

Odlietať kde je 14 stupňov a prvé predjarné slnečné lúče nútia zhadzovať zimné kabáty, to je také slovenská. Priletieť do -20 stupňov a padnúť do metrového záveju, to je také ruské.

Kúpiť kilo jabĺk za pár drobných a vynechať vodku (pre nedostatok peňazí), to je také slovenské, no kúpiť fľašu kvalitnej vodky lacnejšie ako 1 Kg jabĺk (samozrejme aj pri nedostatku peňazí), to je také ruské. No môžeme im teda vyčítať, že chlascú, keď je to tak sakra lacné??!? A milé dámy, keby ste nevedeli, módna polícia je neúprosná a tak móda do akéhokoľvek zimného počasia od -30 stupňov až po mnou milovanú jarnú čľapkanicu sú super vysoké čižmy s podpätkom minimálne 10 centimetrov, najlepšie však 20cm! Nesmú chýbať silonky a minisukňa ktorá toho viac odhaľuje ako zakrýva... teda niekedy ani nemožno povedať, že niečo zakrýva... kto vie koľko pánov v tomto momente zvažuje výlet na toto čarovné miesto J A podarilo sa mi vyvrátiť jednu starú teóriu, ktorá hovorí, že láska sa nedá kúpiť... V Tatársku sa dá a dokonca celkom lacno. Majonéza s príznačným názvom a ešte k tomu v akcii J To len taký skromný postreh. No rovnako sa tu ľudia nevedia ponáhľať... Prečo, to doteraz nechápem, no práve tento antropologický poznatok je obzvlášť viditeľný ráno na trhu. Pre objasnenie – každé ráno musím prejsť na stanicu metra miestnou tržnicou, kde je ulička miestami široká ani nie pre človeka, skôr pre psa... a tie psy tam naozaj aj behajú!! No keď sa na čelo kolóny dostane bábuška, ktorá sa nesie ako vyhadzovač Devilsu (pre ľudí mimo NR, prosto dosť naširoko J , potom ju môžem len ťažko preskočiť. Ale rozčuľovať sa keď o nich človek zavadí, na to by ich bolo!

No začal som tak trochu od Košíc, tak sa vráťme naspäť do Nitry... Som v krásnom mestečku Kazaň v Tatárskej republike, ktorá nie je až taká podobná samotnej ruskej náture. Prvotný nápad bol učiť jazyky na univerzite – študákov ktorí končia špecializáciu učiteľstvo IT a angličtina. A tak si hovorím, čo ich mám naučiť, keď sú už isto nadupaní v angličtine a omnoho viac nad vecou ako ja? No čudujte sa svetu, oni neboli J Povedzme si otvorene a pri všetkej úcte, niekedy neviem čo tam hľadali, no pozrime sa na to z tej druhej stránky... Aspoň sa ja naučím lepšie po rusky J

A keďže človek mieni a život mení, práve v momente keď som už bol vo fáze úplného udomácnenia sa v mojom bytíku v krásnom mestečku (nie, nekúpil som si ani mačku, ani rybky!!), práve v tom momente mi volá šéfová, že pre nejakú byrokraciu musím opustiť toto mesto a začať odznova nejakých 200 kilákov na západ (áno, stále Rusko) Lepšie povedané, opäť len špeciálny prípad, rovnako ako Tatársko. No tentokrát som v meste Cheboksary v Čuvašsku. A tak už druhý deň nasávam atmošku a vychutnávam si ten príjemný a neopakovateľný pocit začiatkov. Hej, je to už tak, toto je moje mesto a vedel som to od prvého momentu. Ale to bude už ďalší príbeh...